Vedec z NASA skúmal Sfingu: Tvrdí, že ju nepostavili ľudia

Veľká sfinga v Gíze patrí k najslávnejším pamiatkam Egypta, no nová štúdia tvrdí, že jej príbeh sa možno nezačal v dielni starovekých staviteľov. Vedci naznačujú, že základ jej tvaru mohla vytvoriť prírodná erózia a ľudia monument neskôr dotvorili.

Podľa výskumníkov z New York University mohla časť monumentu vzniknúť ešte skôr, než sa jej dotkli ľudské ruky.

Tím publikoval výsledky v časopise Physical Review Fluids a skúmal, či sa môže prirodzenou eróziou vytvoriť útvar podobný ležiacemu levovi s vyvýšenou hlavou. Vedci vytvorili model z mäkšieho materiálu s tvrdšími časťami vo vnútri a vystavili ho prúdeniu vody, ktoré malo napodobniť dlhodobé pôsobenie vetra na púštnej planine. Výsledok bol prekvapivý: objekt sa začal meniť na tvar nápadne pripomínajúci sfingu.

Ak ťa fascinuje, ako Veľká sfinga vznikla a prečo sa o nej vedú spory dodnes, toto video výborne dopĺňa širší archeologický aj historický kontext okolo Gízy:

Kľúčom má byť jav známy ako yardang, teda skalný útvar formovaný vetrom a pieskom. Práve takéto prírodné útvary sa v púštnych oblastiach naozaj nachádzajú a niektoré z nich pripomínajú zvieratá. Podľa autorov štúdie teda nie je nemožné, že starí Egypťania narazili na prirodzene vyformovaný vápencový masív a ten následne premenili na monument, ktorý dnes pozná celý svet.

Dôležitý detail však znie inak než bombastické titulky: nejde o dôkaz, že Sfingu „postavila príroda“. Aj autori aj oslovení archeológovia zdôrazňujú, že ikonická hlava, tvár a jemné detaily sú nepochybne dielom ľudí. Štúdia skôr ponúka nový scenár, ako mohol vzniknúť počiatočný základ telesa. Inými slovami, Sfinga možno nie je len triumfom staroegyptských remeselníkov, ale aj zvláštnej spolupráce prírody a človeka.