Homáre cítia bolesť. Vedci majú nový dôkaz

Homáre možno neprežívajú bolesť tak jednoducho, ako sme si kedysi mysleli. Nový výskum na nórskych homároch ukázal reakciu, ktorá znova otvára otázku varenia zaživa.

Tím výskumníkov z University of Gothenburg skúmal nórske homáre druhu Nephrops norvegicus. Zvieratá vystavili slabým elektrickým šokom vo vode a sledovali ich správanie pred zákrokom, počas neho aj po ňom. Reakcia bola jasná: homáre prudko švihali chvostom, čo je typický únikový pohyb pri nebezpečenstve. Keď však vedci použili lieky proti bolesti, správanie sa výrazne zmenilo.

V experimente použili aspirín a lidokaín. Oba zásahy znížili počet prudkých švihnutí chvostom po elektrickom stimule. Podľa autorov to naznačuje, že nešlo len o jednoduchý mechanický reflex, ale o reakciu spojenú so spracovaním škodlivého podnetu nervovým systémom. Lidokaín navyše pôsobil s menším množstvom vedľajších prejavov než injekčne podaný aspirín.

Debata o varení homárov zaživa sa už dávno netýka len kuchyne. Toto video vysvetľuje, prečo sa vedci, politici aj ochrancovia zvierat začali pýtať, či tradičný spôsob prípravy nie je krutejší, než sme si mysleli:

Práve tu sa začína spor, ktorý presahuje laboratórium. Ak lieky proti bolesti dokážu zmeniť reakciu homára, potom je čoraz ťažšie tvrdiť, že tieto kôrovce pri varení zaživa nič necítia. Profesorka Lynne Sneddon z University of Gothenburg preto upozorňuje, že s kôrovcami by sa malo zaobchádzať opatrnejšie, podobne ako pri zvieratách, pri ktorých už ochranu pred utrpením berieme ako samozrejmosť.

Niektoré krajiny už konajú. Nórsko, Nový Zéland a Rakúsko podľa univerzity zakázali varenie živých kôrovcov z etických dôvodov a podobné pravidlá sa riešia aj v Spojenom kráľovstve. Vedci zároveň pripomínajú, že ani elektrické omráčenie nie je automaticky riešením, ak sa neurobí správne. Výskum tak neukazuje len na bolesť homárov, ale aj na nepríjemnú otázku: čo všetko sme doteraz prehliadali na tanieri?