`
Oblačno
7°
Bratislava
Aurélia
31.10.2026
Príde ešte doba ľadová? Odpoveď vedcov všetkých šokovala
Zdielať na

Príde ešte doba ľadová? Odpoveď vedcov všetkých šokovala

Ďalšia doba ľadová sa podľa novej štúdie možno začala už pred 2 000 rokmi. Rast arktického ľadu však zastavilo otepľovanie spôsobené človekom.

Ilustračný pohľad na okraj ľadovej čiapky na skalnatej arktickej plošine s obnaženým podložím.

Zdroj: AI ilustrácia

Kým ľudstvo stavalo mestá a továrne, v kanadskej Arktíde potichu pribúdal ľad. Podľa nového výskumu mohlo ísť o prvé kroky ďalšieho zaľadnenia. Potom však rastúce teploty tento vývoj obrátili.

Tím vedený Nicolásom Youngom z Kolumbijskej univerzity skúmal Barnesovu ľadovú čiapku na Baffinovom ostrove. Je posledným pozostatkom Laurentídskeho ľadovcového štítu, ktorý kedysi pokrýval veľkú časť Kanady a severu Spojených štátov. Štúdia publikovaná v časopise Science ukazuje, že po ústupe dosiahol ľad minimálny rozsah približne pred 3 600 rokmi. Asi pred 2 000 rokmi sa začal opäť rozširovať.

Dôležité stopy poskytli rastliny pochované pod ľadom. Barnesova čiapka je primrznutá k skalnému podložiu, takže vegetáciu pri pohybe nerozdrvila ako mnohé iné ľadovce. Keď dnes ustupuje, odhaľuje dávno odumreté rastliny. Rádiouhlíkové datovanie umožňuje určiť, kedy ich postupujúci ľad prekryl, a postupne rekonštruovať jeho niekdajší rast.

Čo rozhoduje o príchode ľadových dôb? Pozrite si, ako zemská dráha a skleníkové plyny ovplyvňujú dlhodobý vývoj klímy:

Rozširovanie pokračovalo približne do roku 1960. Následne už letné topenie prevážilo nad dopĺňaním ľadu a jeho okraj začal ustupovať. Podľa autorov tak ľudské otepľovanie prerušilo proces, ktorý mohol viesť k novému rozsiahlemu zaľadneniu. 

Má to však podstatný háčik. Označenie tohto rastu za začiatok ďalšej doby ľadovej je interpretáciou výskumníkov. Za rozhodujúci považujú už prvý obnovený rast ľadovcového štítu. Iné prístupy spájajú začiatok zaľadnenia až s oveľa rozsiahlejším pribúdaním ľadu. Neznamená to teda, že Európe bezprostredne hrozilo zamrznutie.

A čo tvrdenie, že ľudia dobu ľadovú „zrušili“ na státisíce rokov? Sprievodný odborný komentár pripúšťa takýto dlhý odklad, jeho trvanie však závisí od budúcich emisií skleníkových plynov. Výskum neurčil pevný dátum ďalšieho zaľadnenia. Ukazuje predovšetkým, že ľudská činnosť môže zasahovať do klimatických procesov, ktoré fungujú na časových škálach ďaleko presahujúcich existenciu našej civilizácie.