`
Jasno
5°
Bratislava
Sabína
27.10.2026
Voyager 1 sa blíži k rekordu 26 miliárd kilometrov
Zdielať na

Voyager 1 sa blíži k rekordu 26 miliárd kilometrov

Voyager 1 bude v novembri od Zeme vzdialený jeden svetelný deň. Sonda NASA pritom skúma priestor, ktorý ani za hranicou slnečnej bubliny nie je prázdny.

Ilustračné zobrazenie sondy Voyager 1 s veľkou parabolickou anténou v tmavom medzihviezdnom priestore.

Zdroj: AI ilustrácia

Keď Voyager 1 odošle správu domov, čoskoro jej cesta potrvá celý deň. Podľa NASA dosiahne sonda 18. novembra 2026 vzdialenosť jedného svetelného dňa od Zeme, približne 25,9 miliardy kilometrov. Bude prvým ľudským výtvorom, ktorý sa dostane tak ďaleko. Míľnik príde viac než 49 rokov po štarte v septembri 1977.

Svetelný deň je jednotka vzdialenosti: označuje dráhu, ktorú svetlo prejde za 24 hodín. Rovnako dlho ju prekonáva rádiový signál. Pri takejto vzdialenosti preto od odoslania príkazu po prijatie okamžitej odpovede uplynú približne dva dni. Aj jednoduchá kontrola sondy tak vyžaduje trpezlivosť. Tento rekord zároveň názorne ukazuje, aké obrovské vzdialenosti oddeľujú Zem od medzihviezdneho priestoru. 

Voyager 1 pôvodne skúmal Jupiter a Saturn. V auguste 2012 prekročil heliopauzu, hranicu bubliny vytváranej slnečným vetrom a magnetickým poľom Slnka. Dostal sa do medzihviezdneho prostredia, kde dnes zbiera údaje z oblasti, ktorú pred ním nenavštívila žiadna sonda. 

Ako NASA zistila, že Voyager 1 prekročil hranicu slnečnej bubliny? Pozrite si vysvetlenie tímu misie v archívnom videu:

Ani tam však nevládne absolútne prázdno. Nachádza sa tam mimoriadne riedky ionizovaný plyn, nazývaný plazma. Jeho hustotu pomohli určiť merania kmitania nabitých častíc. Významnú úlohu zohrala mohutná slnečná erupcia z roku 2012: jej účinky dorazili k Voyageru v apríli 2013 a rozkmitali okolité prostredie. Zaznamenané oscilácie poskytli rozhodujúci dôkaz, že sonda už preletela za hranicu slnečnej bubliny.

Vstup do medzihviezdneho priestoru však neznamená opustenie celej slnečnej sústavy. Jej vzdialené kométy siahajú omnoho ďalej než heliopauza. Novembrový rekord preto nebude prekročením novej fyzikálnej hranice. Je predovšetkým pôsobivou mierkou našej výpravy: zariadenie zo sedemdesiatych rokov potrebovalo takmer polstoročie na cestu, ktorú svetlo zvládne za jediný deň.