Záhada obrovskej diery v antarktickom ľade má vysvetlenie

Uprostred zamrznutého mora sa objavila tmavá plocha otvorenej vody. V roku 2017 sa otvor pri Antarktíde podľa NASA rozrástol do konca októbra približne na 80-tisíc štvorcových kilometrov. To je viac než rozloha Slovenska a len o niečo menej než Portugalsko. Ako mohol taký rozsiahly priestor zostať bez ľadu počas polárnej zimy?

Útvar nazývaný polynya vznikol vo Weddellovom mori nad podmorskou vyvýšeninou Maud Rise. Podobné otvory sa pri antarktickom pobreží vytvárajú pravidelne, keď vietor odtláča ľad od pevniny. Oveľa nezvyčajnejšie sú však ďaleko na otvorenom mori, obklopené rozsiahlym ľadovým pokryvom.

Práve Maud Rise zaujala vedcov už v 70. rokoch. Otvorená voda sa v oblasti neskôr objavovala len sporadicky, no v rokoch 2016 a 2017 sa jav výrazne vrátil. Výskumníci z univerzít v Southamptone, Göteborgu a Kalifornii v San Diegu preto spojili satelitné pozorovania, údaje z autonómnych plavákov a morských cicavcov vybavených senzormi s počítačovým modelom oceánu. Výsledky publikovali v roku 2024 v časopise Science Advances.

Ako spolu súvisia antarktický morský ľad, slanosť vody a prúdy, ktoré ovplyvňujú celý svet?

Teplejšia voda vystupujúca z hlbších vrstiev dokázala ľad roztápať. Lenže tým vznikal problém: roztopený ľad znižoval slanosť povrchu. Ľahšia, menej slaná voda mala vytvoriť bariéru, ktorá by obmedzila ďalšie premiešavanie a prísun tepla. Otvor sa napriek tomu udržal celé týždne.

Chýbajúcim článkom bol dodatočný prísun soli. Silnejšie oceánske prúdy a víry ju premiestňovali nad podmorskú vyvýšeninu. Vetrom poháňaný Ekmanov transport potom dopravil slanšiu vodu na jej severný svah, kde polynya vznikla. Vyššia slanosť pomáhala udržiavať miešanie vody a prísun tepla k povrchu.

Význam takýchto otvorov presahuje ich pôsobivý vzhľad na satelitných snímkach. Umožňujú výmenu tepla a plynov medzi oceánom a atmosférou a menia vlastnosti vody aj oceánske prúdenie. Ich účinky môžu pretrvávať roky po tom, ako sa hladina opäť uzavrie ľadom.