Záhada 7 000 rokov starého hrobu. Prečo v ňom sedeli dvaja?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
V neolitickom hrobe v Rumunsku ležali dve drobné hlinené sošky. Muž si podopiera hlavu, žena si drží koleno. Ich nezvyčajné pózy dodnes vyvolávajú otázku, či mali zosnulého odprevadiť ako smútiaci, alebo predstavovali niečo iné.
Zdroj: AI ilustrácia
Muž z vypálenej hliny sedí na nízkej štvornohej stoličke, lakte má opreté o kolená a hlavu drží v dlaniach. Vedľa neho sedí žena s jednou nohou vystretou a druhou pokrčenou. Obe ruky si položila na koleno. Figúrky merajú len 11,5 centimetra, no práve ich pózy ich odlišujú od desiatok ďalších sošiek z rovnakého pohrebiska. Tie väčšinou zobrazovali stojace postavy.
Archeológovia ich objavili v roku 1956 pri výskume neolitického pohrebiska pri meste Cernavodă na juhovýchode Rumunska. Obe ležali pri zosnulom v tom istom hrobe. Pochádzajú z kultúry Hamangia, ktorej komunity žili medzi dolným Dunajom a Čiernym morom. Výstavný katalóg Newyorskej univerzity ich datuje približne do rokov 5000 až 4600 pred n. l.
Pozrite si, ako vyzerá hlinený Mysliteľ, ktorého archeológovia našli pri rumunskej Cernavodă.
V neolitických zbierkach bývajú mužské figúrky oveľa zriedkavejšie než ženské. Aj preto je nezvyčajné, že sa tu obe postavy našli spolu. Rumunské národné historické múzeum, ktoré uchováva originály, pripúšťa, že mohli tvoriť zámernú dvojicu a vyjadrovať mužský a ženský princíp. Podľa ďalšieho výkladu mohli predstavovať rodinu. Výstavný materiál múzea približuje ich pôvod aj okolnosti objavu.
Známe meno mužskej figúrky vzniklo vďaka jej podobnosti s Rodinovým Mysliteľom. Rovnaké gesto sa však dá čítať aj ako prejav smútku. Ak to tak bolo, dvojica mohla stvárňovať smútiacich, ktorí mali zosnulého symbolicky sprevádzať. Archeológ Dumitru Berciu, ktorý výskum viedol, uvažoval aj o náboženskom význame a možnej súvislosti s uctievaním Slnka. Táto predstava zostáva hypotézou.
Dnes je silueta sediaceho muža súčasťou loga rumunského múzea. Jeho pôvodný význam zostáva otvorený. Z polohy rúk sa dá vyčítať sústredenie aj žiaľ a spoločný hrob je najkonkrétnejšou stopou, ktorú po sebe tvorcovia zanechali.