Prečo mali niektoré praveké deti viac než dospelí?
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Hroby staré 4 000 až 5 000 rokov z územia dnešných Čiech naznačujú, že majetok a spoločenské postavenie sa mohli začať dediť už v pravekých rodinách.
Zdroj: AI ilustrácia
Kto bol bohatý pred 4 500 rokmi, keď neexistovali banky, listiny ani priezviská? Archeológovia hľadajú odpoveď v hroboch.
Výskum takmer 300 pohrebísk kultúry so šnúrovou keramikou z územia dnešných Čiech sledoval, čo ľudia dostávali do hrobov, ako boli pochovaní a či sa bohatšie vybavenie opakovalo v určitých rodových líniách. Vedci použili postup nazvaný QuantWealth, ktorý kombinuje hodnotenie hrobových darov, polohy hrobu a ďalších archeologických stôp.
V niektorých detských hroboch sa objavili cennejšie predmety, než by dieťa mohlo počas života získať vlastnou prácou. To podľa autorov môže naznačovať, že spoločenské postavenie sa začalo prenášať v rámci rodín.
Kultúra so šnúrovou keramikou patrila k výrazným európskym spoločnostiam neskorého neolitu a doby medi:
Štúdia v Journal of Neolithic Archaeology zároveň neukazuje jednoduchý príbeh o bohatej elite a chudobnej väčšine. Výskumníci opisujú spoločnosť, v ktorej sa rozdiely postupne prehlbovali, no ešte nemuseli byť pevne zafixované na celé generácie.
Kultúra so šnúrovou keramikou sa šírila veľkou časťou Európy približne medzi rokmi 2900 a 2300 pred naším letopočtom. Práve z tohto obdobia pochádzajú výrazné zmeny v spôsobe života, pohybe populácií aj rodinných väzbách.
Hrob teda nie je iba miesto posledného odpočinku. Je to aj tichý záznam toho, komu komunita pripisovala význam – a možno aj toho, kto sa narodil do výhodnejšej rodiny.