`
Jasno
9°
Bratislava
Alžbeta
19.11.2026
Dieťa z Taungu má tri milióny rokov. Čo prezradili jeho zuby?
Zdielať na

Dieťa z Taungu má tri milióny rokov. Čo prezradili jeho zuby?

Lebka dieťaťa z Taungu má podľa nového odhadu približne tri milióny rokov. Jej zuby a vývoj mozgu zároveň spochybňujú, či niektoré známe juhoafrické fosílie patria k rovnakému druhu.

Realistická AI rekonštrukcia mláďaťa Australopithecus africanus, ktoré žilo v južnej Afrike približne pred tromi miliónmi rokov.

Zdroj: AI ilustrácia

Malá lebka z juhoafrického Taungu pred vyše sto rokmi upriamila pozornosť na Afriku ako miesto pôvodu ľudskej evolučnej línie. Teraz jej zuby pomáhajú riešiť inú otázku. Koľko rôznych druhov raných príbuzných človeka žilo na juhu Afriky?

Fosíliu našli v roku 1924 vo vápencovom lome a dostala sa k austrálskemu anatómovi Raymondovi Dartovi. Ten si všimol, že otvor, ktorým miecha vstupuje do lebky, leží pomerne vpredu na jej spodnej strane. Poloha otvoru naznačovala, že jedinec držal hlavu nad vzpriameným telom a pohyboval sa po dvoch nohách. V roku 1925 Dart na základe nálezu opísal druh Australopithecus africanus.

Pozrite si originál lebky dieťaťa z Taungu, ktorý uchováva Univerzita Witwatersrand v Johannesburgu:

Určiť vek lebky bolo ťažké, pretože ťažba zničila informáciu o jej presnej polohe v lome. Tím Gabriele Macho z Vrije Universiteit Brussel preto datoval vrstvu vápenca, ktorá ležala nad sedimentmi s fosíliami. Jej vek poskytol dolnú hranicu. Hornú vedci odvodili zo záznamu niekdajšieho magnetického poľa Zeme. Tak dospeli k odhadu 2,96 až 3,03 milióna rokov. Výsledky zverejnili v štúdii v časopise npj Palaeoecosystems.

Vedci skúmali aj vnútornú stavbu stoličky a porovnali vývoj chrupu a mozgu s ďalšími fosíliami. Pri niektorých nálezoch zo Sterkfonteinu, tradične zaraďovaných k A. africanus, zistili rozdiely, ktoré by sa dali vysvetliť tým, že patrili k odlišným druhom. Lebka z Taungu je referenčným exemplárom, podľa ktorého bol druh pomenovaný. Práve preto záleží na tom, ktoré ďalšie nálezy s ňou skutočne tvoria jednu skupinu.

Fosílny peľ zároveň naznačuje, že okolie Taungu bolo vtedy vlhkejšie a lesnatejšie. Autori navrhujú, že striedanie vlhkých a suchých období mohlo populácie opakovane oddeľovať a neskôr znovu privádzať do kontaktu. Takýto scenár by vysvetľoval, prečo sa medzi fosíliami z juhu Afriky objavuje toľko rozdielov aj na pomerne malom území.

Pridať Sme chlapi ako preferovaný zdroj