Veľryba spred 6 miliónov rokov mala zvláštnu hlavu

Oba nosové otvory na ľavej strane lebky a mohutný rypák smerujúci nadol. Takto vyzeral malý príbuzný vorvaňov, ktorý žil pri pobreží dnešného Peru približne pred šiestimi miliónmi rokov. Medzinárodný tím ho teraz opísal ako nový vyhynutý druh Scaphokogia huachafo. Jeho tvárová asymetria patrí podľa výskumníkov k najextrémnejším známym medzi veľrybami a možno aj medzi všetkými cicavcami. 

Fosílnu lebku objavili v súvrství Pisco na juhu Peru už v polovici 90. rokov. Patrila zvieraťu dlhému približne 2,7 metra, ktoré žilo pred 6,3 až 5,6 milióna rokov. Aldo Benites-Palomino sa k nálezu dostal v roku 2015 počas práce v prírodovednom múzeu v Lime. Neobvyklý tvar prirodzene vyvolával otázku, či kosti počas miliónov rokov nestlačili sedimenty. Tím však nenašiel známky, ktoré by takúto deformáciu vysvetľovali.

Zvuk pomáha vorvaňom skúmať podmorský svet. Pozrite sa na jeho silu pri stretnutí s dnešnými obrami oceánu:

Nesúmerná hlava sama osebe nie je pri ozubených veľrybách výnimočná. Súvisí so špecializovanými štruktúrami na tvorbu zvuku a echolokáciu, teda orientáciu pomocou zvukových odrazov. Nový druh však zašiel oveľa ďalej: posunuté boli kostné nosové otvory aj okolité časti lebky. Výsledky priniesla štúdia publikovaná 9. novembra v časopise Communications Biology.

Výrazný bol aj hrubý, rúrovitý rypák spevnený hustou kosťou a skostnatenou chrupavkou. Jeho stavba spolu s rekonštrukciou spojenia lebky a krku pri blízkych príbuzných podporuje predstavu, že tieto živočíchy vyhľadávali potravu pri dne. Ide o spôsob života, pre ktorý podľa autorov nemáme priamu obdobu medzi dnešnými druhmi.

Výskumníci predpokladajú, že zviera mohlo pomocou biosonaru prehľadávať mäkké pobrežné sedimenty. Presný spôsob lovu však zostáva interpretáciou jeho anatómie. Nezvyčajný vzhľad sa napokon dostal aj do mena: peruánske slovo „huachafo“ označuje čosi extravagantné či bizarné. Pre veľrybu s takouto hlavou ho autori považovali za výstižné.