Súviseli ľudské obete s nižším násilím? Vedci skúmali Peru
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
V starovekom Peru obetovali bohom stovky ľudí, no každodenné násilie bolo prekvapivo zriedkavé. Nová analýza kostier odhalila zvláštny historický paradox.
Zdroj: AI ilustrácia
V starovekom Peru sa odohrávali krvavé rituály, pri ktorých zomierali desiatky až stovky ľudí. Napriek tomu mohli obyvatelia tamojších komunít žiť v prekvapivo pokojnom prostredí. Nový archeologický výskum totiž odhalil zvláštny rozpor medzi ľudskými obeťami a násilím v každodennom živote.
Archeológovia Thomas Snyder z New York University a Haagen Klaus z George Mason University skúmali pozostatky obyvateľov údolia Lambayeque na severnom pobreží Peru. Ich štúdia publikovaná v časopise Frontiers in Environmental Archaeology zahŕňala 1 659 jedincov z obdobia dlhšieho ako 3 000 rokov. Pri 1 519 z nich boli kosti dostatočne zachované na posúdenie poranení.
Výsledok vedcov prekvapil. Len 25 jedincov, teda 1,6 percenta, vykazovalo kostrové poranenia naznačujúce medziľudské násilie. Ďalších 77 malo poranenia zodpovedajúce nehodám.
Ľudské obete boli súčasťou náboženského života starovekých civilizácií Peru. Archeologické nálezy približujú svet, v ktorom sa krvavé rituály odohrávali popri prekvapivo nízkej miere každodenného násilia:
Takéto čísla sú pozoruhodné najmä preto, že región poznal aj rozsiahle ľudské obete. Na nálezisku Sicán bolo približne v rokoch 1050 až 1100 nášho letopočtu rituálne usmrtených okolo 200 ľudí. Niektoré obetné obrady pravdepodobne súviseli s katastrofálnymi záplavami vyvolanými klimatickým javom El Niño.
Vtedajší vládcovia mohli obetami presviedčať obyvateľstvo, že dokážu obnoviť rovnováhu medzi ľuďmi, bohmi a prírodou.
Mohli však tieto brutálne rituály zároveň obmedzovať bežné konflikty? Klaus pripúšťa, že rituálne násilie mohlo poskytovať priestor na uvoľňovanie spoločenského napätia. Ide však iba o jednu z možných interpretácií.
Existuje aj jednoduchšie vysvetlenie. Obyvatelia pobrežia mali prístup k rybám, riekam a úrodnej pôde zavlažovanej vodou. V porovnaní s niektorými komunitami v drsnejších Andách tak mohli čeliť menšiemu nedostatku potravy.
Výskumníci navyše nenašli presvedčivú súvislosť medzi klimatickými výkyvmi a zvýšeným výskytom násilných poranení. Pripomínajú však, že nie každé násilie zanechá stopu na kostiach.
Štúdia preto nedokazuje, že ľudské obete prinášali mier. Ukazuje skôr to, že ani extrémne klimatické katastrofy nemusia automaticky viesť k rozšíreniu násilia v celej spoločnosti.