Čím si Egypťania čistili zuby? Objav z papyrusu šokuje

Papyrus starý vyše 1 500 rokov odhalil najstarší recept na zubnú pastu v dejinách. To, čo starovekí Egypťania považovali za ideálnu hygienu, by dnes väčšina z nás do úst dobrovoľne nedala.

Staroveký Egypt si spájame s pyramídami, zlatom a večnosťou. Lenže archeológovia čoraz častejšie narážajú na dôkazy, že Egypťania boli posadnutí aj úplne prozaickými vecami – napríklad čistými zubami. A práve tu začína príbeh, ktorý znie skôr ako zlý vtip než ako seriózna história.

Zo 4. storočia nášho letopočtu pochádza papyrus, ktorý opisuje „prášok odporúčaný pre biele a dokonalé zuby“. Inými slovami: najstarší známy recept na zubnú pastu. Jeho zloženie je však všetko, len nie jemné. Kamenná soľ, sušená mäta, kvety kosatca a zmes približne dvadsiatich rôznych korenín sa rozdrvili na prášok. Žiadna voda, žiadne pohodlie. Zmes sa vkladala priamo do úst a miešala so slinami.

Ak si myslíte, že to muselo byť utrpenie, máte pravdu. Keď sa vedci v roku 2003 rozhodli recept otestovať na zubnom kongrese vo Viedni, dobrovoľník priznal, že pasta mala brutálne štipľavú chuť a spôsobila mu krvácanie ďasien. Zároveň však dodal niečo znepokojivé: jeho ústa boli po použití citeľne čistejšie a sviežejšie než po niektorých moderných pastách z 19. storočia.

Egypťania pritom neboli výnimkou. Gréci, Rimania, Indovia aj Číňania mali vlastné „zubné recepty“, ktoré dnes znejú ako inventár stredovekého mučiarneho skladu. Popol z volského trusu, spálené vaječné škrupiny, drvené kosti, mušle, uhlíky či kôra stromov. Všetko sa miešalo so soľou a bylinkami, aby dych nepôsobil ako po rozkladajúcom sa zvierati.

Z dnešného pohľadu je ťažké uveriť, že si niekto dobrovoľne čistil zuby kosatcom alebo popolom. No jedno je isté: starovekí Egypťania brali hygienu vážne dávno predtým, než sme vynašli mentol a fluorid. A hoci by sme ich metódy dnes označili za extrémne, ich posadnutosť čistotou bola na svoju dobu až nepríjemne moderná.

Video odhaľuje viac detailov o starovekej zubnej paste: