AI odhalila budúcnosť Zeme. Civilizácia v nej nemusí prežiť

Vedci z University of Bristol pomocou klimatických modelov vypočítali scenár, v ktorom sa Zem o 250 miliónov rokov zmení na extrémne horúci svet a pre väčšinu cicavcov sa stane takmer neobývateľnou.

Vedci si mysleli, že budúcnosť Zeme bude len pomalým geologickým príbehom. Potom prišiel model, ktorý ukázal oveľa nepríjemnejší obraz. Tím vedený University of Bristol zverejnil v roku 2023 štúdiu v časopise Nature Geoscience, podľa ktorej by sa asi o 250 miliónov rokov mohli dnešné kontinenty znovu spojiť do jedného superkontinentu s názvom Pangea Ultima.

Problém nie je len v tom, že sa mapa sveta zmení. Výskumníci hovoria o takzvanom „trojitom údere“: vnútro superkontinentu bude suchšie a extrémnejšie, Slnko bude svietiť silnejšie a zároveň môže stúpnuť aj množstvo oxidu uhličitého v atmosfére v dôsledku tektoniky a vulkanizmu. Samotná štúdia uvádza, že slnečná energia by bola približne o 2,5 % vyššia než dnes, čo by spolu s ďalšími faktormi vytlačilo veľké časti planéty za hranicu znesiteľných podmienok pre cicavce.

Takto bude vyzerať budúci superkontinent:

Vedci odhadujú, že obývateľných by mohlo zostať len približne 8 až 16 percent pevniny. Teploty medzi 40 až 50 °C, navyše s vysokou vlhkosťou, by boli podľa autorov pre ľudské telo kritické, pretože potenie by už nestačilo na účinné ochladzovanie. Inými slovami, nejde o hollywoodsky koniec sveta, ale o seriózny model toho, ako môžu dlhodobé geologické a klimatické procesy raz zmeniť Zem na nepriateľské miesto.

Autori zároveň zdôrazňujú jednu dôležitú vec: hoci tento scenár patrí do hlbokej budúcnosti, dnešná klimatická kríza je reálna už teraz. Extrémne horúčavy, zdravotné riziká a tlak na ekosystémy nie sú problém vzdialený stovky miliónov rokov, ale súčasnosť, ktorú podľa vedcov zhoršujú ľudské emisie skleníkových plynov.