Jasno
Bratislava
Igor
10.4.2026
Vedci našli jaštera starého 289 miliónov rokov
Zdielať na

Vedci našli jaštera starého 289 miliónov rokov

Drobnej fosílii starého plaza v tmavej jaskyni osvetľuje bokom dramatické svetlo, ktoré zvýrazňuje kožu a rebrá.

Zdroj: Freepik.com

V jaskyni v Oklahome našli 289 miliónov rokov starú „múmiu“ malého plaza a práve jej mäkké tkanivá vedcom ukázali, ako sa zrodil spôsob dýchania, ktorý dnes používajú cicavce, vtáky aj plazy.

V jaskynnom systéme Richards Spur v Oklahome našli fosíliu, ktorá vyzerá takmer ako múmia a zachovala niečo, čo sa v paleontológii takmer nikdy nezachová: kožu, chrupavky a dokonca aj zvyšky proteínov.

Išlo o drobného raného plaza Captorhinus aguti, ktorý žil približne pred 289 miliónmi rokov v období permu. Práve tento tvor dnes pomáha vysvetliť, ako sa vyvinulo takzvané rebrové dýchanie — mechanizmus, pri ktorom hrudný kôš a svaly rozťahujú rebrá a nasávajú vzduch do pľúc. Je to princíp, ktorý používajú dnešné amnioty, teda plazy, vtáky a cicavce vrátane človeka.

Ako sa vlastne zrodilo dýchanie na súši? Toto video výborne ukazuje evolučnú cestu, do ktorej teraz zapadá aj nový objav z Oklahomy:

Najväčší šok prišiel pri skenovaní fosílie pomocou neutrónovej počítačovej tomografie. Výskumníci tak bez poškodenia vzorky uvideli zachované časti hrudného aparátu: chrupavkovú hrudnú kosť, rebrá aj prepojenie s pletencom ramena. Práve táto zostava ukázala, že už veľmi skoré amnioty dýchali spôsobom nápadne podobným tomu nášmu. Objav preto podľa autorov mení predstavu o tom, kedy sa tento systém objavil a ako pomohol stavovcom úspešne ovládnuť život na súši.

Zaujímavé je aj to, prečo sa fosília zachovala tak výnimočne. Vedci hovoria o zvláštnej kombinácii jemných ílov, ropných presakov a silne mineralizovanej vody v jaskyni, ktorá vytvorila ideálne podmienky na „mumifikáciu“ tela. Bez tohto geologického zázraku by sme dnes pravdepodobne nevedeli, ako sa z jednoduchých suchozemských tvorov stal dychový systém, ktorý nosíme v hrudi dodnes.

Súvisiace články