Sahara odhalila stovky hrobov. Ležali pri vode

V sudánskej púšti Atbai odhalili satelity 280 kamenných pohrebných kruhov, ktoré môžu patriť stratenej kultúre pastierov dobytka.

Archeológovia skúmajúci púšť Atbai vo východnom Sudáne identifikovali 280 monumentálnych kamenných štruktúr roztrúsených medzi Núbijským Nílom a Červeným morom. Až 260 z nich bolo predtým neznámych, pretože región je obrovský, ťažko dostupný a dnes ho komplikuje aj konflikt v Sudáne. Práve preto tím projektu Atbai Survey Project použil diaľkový prieskum, satelitné snímky Google Earth a Bing, aby zmapoval miesta, kam sa dnes archeológovia len ťažko dostanú.

Tieto stavby dostali názov Atbai Enclosure Burials, skrátene AEB. Ide najmä o kruhové alebo oválne kamenné ohrady s pohrebmi vo vnútri. Výskum publikovaný v časopise African Archaeological Review ich spája s miestnou pastierskou kultúrou, ktorá žila v čase, keď sa severovýchodná Afrika menila z vlhšej krajiny na čoraz suchšiu púšť.

Pozrite si dokument o starovekom Sudáne, ríši Kuš a zabudnutých pohrebiskách pri Níle, ktoré ukazujú, aká bohatá bola archeológia tejto oblasti.

Najzvláštnejšie však nie sú samotné kruhy, ale to, čo v nich vedci nachádzajú. Vo viacerých hroboch sa objavili ľudské aj zvieracie pozostatky, najmä dobytok a ovce. V jednom z najväčších príbuzných pohrebných komplexov sa uvádza približne 18 hrobov dobytka, čo naznačuje, že kravy neboli len zdrojom potravy, ale aj symbolom moci, identity a rituálu.

Rozmiestnenie kruhov naznačuje premyslený plán. Mnohé stoja pri úpätiach hôr, vádí a miestach, kde bola kedysi dostupná voda. To podporuje predstavu kočovných pastierov, ktorí sa pohybovali krajinou podľa sezón, dažďov a pastvín. Stavba pritom nebola jednoduchá. Pri jednom priemernom monumente výskumníci odhadli prácu na približne 161 osemhodinových dní pre jedného človeka, alebo niečo vyše troch dní pre skupinu 50 ľudí.

Záhada tak nie je len v tom, kto tieto kruhy postavil. Ešte väčšia otázka znie, ako dlho dokázala táto spoločnosť prežiť na okraji vysychajúcej Sahary a prečo napokon zmizla. Vedci predpokladajú, že rozhodujúcu úlohu zohrali úbytok vody, tlak stád na vegetáciu a posun monzúnových zrážok na juh.