Tajomný kráter v Sahare mení dejiny Egypta
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Zdroj: AI
Vedci našli miesto, ktoré ukazuje, že Sahara nebola vždy púšťou. Objav kráteru Trou au Natron mení predstavy o klíme aj pôvode starovekých civilizácií.
Uprostred jedného z najnehostinnejších miest na Zemi, v pohorí Tibesti v Čade, sa skrýva kráter, ktorý prepisuje históriu celej Sahary.
Volá sa Trou au Natron – a jeho tajomstvá menia to, čo sme si doteraz mysleli o vzniku púšte aj o počiatkoch egyptských civilizácií.
Nové výskumy ukázali, že tento kráter nebol vždy vyprahnutý.
Našli sa dôkazy, že ešte dlho po skončení tzv. afrického vlhkého obdobia – keď sa väčšina Sahary zmenila na prach a piesok – tu stále pršalo, ba dokonca snežilo.
Tajomné jazero v kráteri kedysi siahalo do hĺbky až 300 metrov a rozprestieralo sa na ploche 40 km².
V sedimentoch sa našli zvyšky rastlín, rias a odtlačky vodných organizmov, ktoré dokazujú, že jazero pretrvalo stáročia dlhšie, než vedci predpokladali.
Zrážky pritom neprichádzali z juhu, ako býva bežné pri monzúnoch, ale zo severu – zo Stredozemného mora.
Mraky narážali na vrchy Tibesti a vytvárali mikroklímu, ktorá držala život v regióne, kým ostatné časti Sahary už dávno vyschli.
To znamená, že niektoré oblasti Sahary zostali obývateľné omnoho dlhšie, než sa myslelo.
A práve tieto oázy mohli byť kolískou prvých komunít, ktoré neskôr položili základy starovekého Egypta.
Vedci však upozorňujú, že tento objav nie je len o minulosti.
Ukazuje, že klimatické zmeny nikdy nie sú rovnomerné – zatiaľ čo jedna oblasť vysychá, iná môže prekvitať.
A história Sahary je tak varovaním aj pre dnešný svet: zem sa mení pomalšie, než ľudia, ale vždy zásadne.