Tajomný kráter v Sahare mení dejiny Egypta
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Vedci našli miesto, ktoré ukazuje, že Sahara nebola vždy púšťou. Objav kráteru Trou au Natron mení predstavy o klíme aj pôvode starovekých civilizácií.
Zdroj: AI
Uprostred jedného z najnehostinnejších miest na Zemi, v pohorí Tibesti v Čade, sa skrýva kráter, ktorý prepisuje históriu celej Sahary.
Volá sa Trou au Natron – a jeho tajomstvá menia to, čo sme si doteraz mysleli o vzniku púšte aj o počiatkoch egyptských civilizácií.
Nové výskumy ukázali, že tento kráter nebol vždy vyprahnutý.
Našli sa dôkazy, že ešte dlho po skončení tzv. afrického vlhkého obdobia – keď sa väčšina Sahary zmenila na prach a piesok – tu stále pršalo, ba dokonca snežilo.
Tajomné jazero v kráteri kedysi siahalo do hĺbky až 300 metrov a rozprestieralo sa na ploche 40 km².
V sedimentoch sa našli zvyšky rastlín, rias a odtlačky vodných organizmov, ktoré dokazujú, že jazero pretrvalo stáročia dlhšie, než vedci predpokladali.
Zrážky pritom neprichádzali z juhu, ako býva bežné pri monzúnoch, ale zo severu – zo Stredozemného mora.
Mraky narážali na vrchy Tibesti a vytvárali mikroklímu, ktorá držala život v regióne, kým ostatné časti Sahary už dávno vyschli.
To znamená, že niektoré oblasti Sahary zostali obývateľné omnoho dlhšie, než sa myslelo.
A práve tieto oázy mohli byť kolískou prvých komunít, ktoré neskôr položili základy starovekého Egypta.
Vedci však upozorňujú, že tento objav nie je len o minulosti.
Ukazuje, že klimatické zmeny nikdy nie sú rovnomerné – zatiaľ čo jedna oblasť vysychá, iná môže prekvitať.
A história Sahary je tak varovaním aj pre dnešný svet: zem sa mení pomalšie, než ľudia, ale vždy zásadne.