Terakotová armáda má nové tajomstvo: Stopy cudzieho vplyvu

Terakotová armáda pri hrobke cisára Qin Shi Huanga možno skrýva stopu kontaktov medzi starou Čínou a Západom oveľa skôr, než sa učilo.

Tisíce hlinených vojakov cisára Qin Shi Huanga patria medzi najznámejšie archeologické objavy sveta. UNESCO opisuje mauzóleum prvého čínskeho cisára ako obrovský komplex s takmer 200 sprievodnými jamami, životnými terakotovými vojakmi, koňmi, bronzovými vozmi a viac než 600 lokalitami na ploche 56,25 štvorcového kilometra.

Najväčšia otázka však nie je iba veľkosť. Je to štýl. Postavy sú realistické, individuálne a technicky odvážne. Britský Guardian v roku 2016 priniesol tvrdenie archeológov, že ich vzhľad mohol byť ovplyvnený gréckym sochárstvom a kontaktmi medzi Východom a Západom ešte pred klasickou Hodvábnou cestou.

National Geographic ukazuje, prečo je hrobka Qin Shi Huanga oveľa väčšia záhada než samotné rady hlinených bojovníkov:

Myšlienku rozvíjal historik umenia Lukas Nickel, ktorého štúdia v časopise Bulletin of the School of Oriental and African Studies spája prvého cisára, terakotových bojovníkov, helenizmus a kultúrnu výmenu v Strednej Ázii. Podľa tejto predstavy nemuseli Gréci prísť priamo do Číny ako autori sôch. Stačilo, aby sa cez Strednú Áziu šírili techniky, vzory a predstava, že moc panovníka možno ukázať životnou ľudskou figúrou.

Lenže práve tu sa začína spor. Čínska archeologička Li Xiuzhen neskôr podľa čínskych médií upozornila, že jej vyjadrenia boli vytrhnuté z kontextu. Pripustila možný západný vplyv, ale zdôraznila, že terakotových bojovníkov vytvorili Číňania.

Záhada teda neznie, či Gréci „postavili“ Terakotovú armádu. Dôležitejšia otázka je, ako ďaleko siahali kontakty starovekého sveta. Ak sa umelecké nápady naozaj pohybovali medzi Gréckom, Strednou Áziou a Čínou už v 3. storočí pred n. l., dejiny boli prepojenejšie, než si dlho mysleli aj samotní vedci.