DNA v terakotovej armáde šokuje: Nepatrí Číňanom!

Vedci odhalili v telách pri Qinovej hrobke genetické stopy, ktoré by mohli prepísať dejepisné učebnice. Do tvorby terakotovej armády sa zrejme zapojili cudzinci.

Terakotová armáda, monumentálna zbierka viac ako 8 000 sôch vojakov, koní a vozov, strážiaca hrobku prvterracotaého čínskeho cisára Qin Shi Huanga, je považovaná za jeden z najväčších divov archeológie. Už jej existencia je záhadou, no nové zistenia ju posúvajú do úplne inej ligy.

Najnovší výskum totiž naznačuje, že Číňania v 3. storočí pred naším letopočtom pri výrobe týchto realistických sôch nepracovali sami. Genetické testy kostier nájdených v blízkosti hrobky totiž odhalili prítomnosť európskej DNA – čo značí, že cudzinci žili v tejto oblasti dávno pred tým, ako tam oficiálne zavítal Marco Polo.

Výskumný tím pod vedením hlavnej archeologičky Li Xiuzhen a profesora Lukasa Nickela z Viedenskej univerzity prišiel s teóriou, že Číňania získali časť svojich znalostí od starogréckych sochárov. Tí mali podľa nich pôsobiť priamo v oblasti a učiť miestnych remeselníkov nové techniky realistického zobrazovania. „Je možné, že grécki sochári učili miestnych remeselníkov priamo na mieste,“ uviedla Li Xiuzhen.

Odborníci to nazývajú bezprecedentným umeleckým skokom – pred terakotovou armádou totiž v Číne neexistovala tradícia realistického zobrazovania ľudí v životnej veľkosti.

Podľa Nickela a jeho tímu ide o prvý reálny dôkaz, že k intenzívnemu kontaktu medzi Východom a Západom mohlo dôjsť už pred viac ako 2 000 rokmi. Archeologické nálezy v kombinácii s DNA analýzami potvrdzujú, že staroveký svet bol omnoho prepojenejší, než sme si mysleli.

Objav teda naznačuje, že ikonická terakotová armáda nie je len pamiatkou čínskej moci, ale aj výsledkom kultúrnej výmeny dávnych civilizácií. A to je poznanie, ktoré možno bude treba vtesnať do nových kapitol dejepisu.