Slnko nie je stredom všetkého. NASA ukazuje prečo

Jupiter je taký masívny, že jeho pohyb so Slnkom nevyzerá tak jednoducho, ako nás učili v škole. V hre je skrytý bod zvaný barycentrum.

V škole to znelo jednoducho: planéty obiehajú okolo Slnka. Lenže vesmír má rád detaily, ktoré z jednoduchej vety spravia oveľa zvláštnejší príbeh.

Slnko je síce najhmotnejší objekt Slnečnej sústavy, no nie je to nehybný klinec pribitý v strede priestoru. Keď sa dva objekty gravitačne priťahujú, neobieha len menší okolo väčšieho. Oba sa pohybujú okolo spoločného ťažiska. NASA tento bod označuje ako barycentrum, teda spoločné centrum hmotnosti.

Pri Zemi a Slnku je tento bod veľmi blízko stredu Slnka, preto si môžeme v bežnom jazyku dovoliť povedať, že Zem obieha Slnko. Pri Jupiteri sa však situácia zmení. Jupiter má podľa NASA až 318-krát väčšiu hmotnosť než Zem, a preto sa barycentrum dvojice Jupiter–Slnko nenachádza v strede Slnka, ale tesne mimo jeho povrchu.

Krátka animácia ukazuje, prečo Slnko v skutočnosti nestojí nehybne v strede a ako ho Jupiter so Saturnom jemne rozkývu:

To znamená, že Jupiter technicky neobieha samotný stred Slnka. Jupiter a Slnko obiehajú spoločný bod v priestore. A keď sa do hry zapoja aj Saturn, Zem a ostatné planéty, celé je to ešte menej školské a viac divoké. Barycentrum celej Slnečnej sústavy sa neustále posúva podľa toho, kde sa práve planéty nachádzajú. Niekedy leží blízko stredu Slnka, inokedy mimo jeho povrchu. Aj preto sa Slnko pri pohľade z odstupu akoby kolíše.

Nie je to chyba učebníc, skôr zjednodušenie. Pre bežný život sa nič nemení. Zem zajtra neodbočí do prázdna a Jupiter z nás neurobí vesmírny biliard. Len sa ukazuje, že veta „planéty obiehajú Slnko“ je iba prvá verzia pravdy. Tá presnejšia znie zvláštnejšie: všetko v Slnečnej sústave tancuje okolo neviditeľného bodu, ktorý sa stále hýbe.