Jasno
8°
Bratislava
Boris
14.10.2026
V skalách Sfingy objavili 45 miliónov rokov starého dravca
Zdielať na

V skalách Sfingy objavili 45 miliónov rokov starého dravca

Egyptská Veľká sfinga je spojená s nečakaným paleontologickým objavom. V horninách, z ktorých vznikla slávna pamiatka, identifikovali vedci vyhynutého krokodílieho príbuzného starého približne 45 miliónov rokov.

Veľká sfinga v egyptskej Gíze vytesaná z vápencových hornín, v ktorých geologickej formácii objavili pozostatky pravekého dravca.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

V Egypte objavili tvora, ktorý žil desiatky miliónov rokov pred vznikom pyramíd a Veľkej sfingy. Najzaujímavejšie je miesto jeho nálezu. Fosília pochádza z rovnakej geologickej formácie, z ktorej starovekí Egypťania vytesali jednu z najslávnejších pamiatok sveta.

Medzinárodný tím paleontológov pod vedením odborníkov z University College London (UCL) a Švédskeho prírodovedného múzea identifikoval nový druh vyhynutého krokodílieho príbuzného. Dostal vedecké meno Herugavialis cairensis a podľa výskumu publikovaného v časopise Royal Society Open Science obýval oblasť dnešného Egypta približne pred 45 miliónmi rokov.

Zaujímavosťou je, že fosíliu v skutočnosti nevykopali nedávno. Jej pozostatky objavili už v 20. rokoch minulého storočia vo vápencových vrstvách formácie Mokattam neďaleko Káhiry. Vedci ich však celé desaťročia považovali za pozostatky iného druhu.

Zmenu prinieslo až moderné CT skenovanie lebky. Výskumníci odhalili anatomické znaky, ktoré nezodpovedali pôvodnému zaradeniu. Jedným z nich bol výrazný vyvýšený okraj v oblasti očí. Ukázalo sa, že ide o samostatný, dosiaľ nerozpoznaný druh a rod.

Nový živočích patril medzi gaviály, krokodílích príbuzných charakteristických dlhým, úzkym ňufákom prispôsobeným na lov rýb. V čase jeho existencie vyzeral Egypt úplne inak než dnes. Veľkú časť severnej Afriky pokrývalo plytké more, v ktorom žili viaceré druhy týchto plazov.

Objav má aj nezvyčajnú symboliku. Fosílnej lebke chýba koniec ňufáka, podobne ako Veľkej sfinge chýba nos. Výskumníkov táto zhoda zaujala natoľko, že nový rod pomenovali podľa egyptského boha Hera, známeho aj ako Horus.

Podľa paleontológa Paula Burkea odhaľujú podobné fosílie zabudnutú históriu Stredomoria. Oblasť, ktorú dnes poznáme ako krajinu púští a historických pamiatok, bola kedysi domovom rozmanitých morských krokodílích plazov.

Ich výskyt v Stredomorí napokon ukončili rozsiahle klimatické a geologické zmeny. Približne pred šiestimi miliónmi rokov sa Stredozemné more dočasne oddelilo od Atlantiku a stratilo veľkú časť vody.

Nový výskum tak ukazuje, že horniny preslávené egyptskou civilizáciou uchovávajú aj oveľa staršiu kapitolu dejín našej planéty.