Archeológovia zistili, že ženy v praveku mali väčšiu moc

Niektoré praveké hroby rozprávajú úplne iný príbeh, keď sa na ne pozrieme cez DNA. Nové genetické výskumy postupne menia predstavu o tom, ako fungovala moc, dedičstvo a rodinné väzby v dávnej Európe.

Výrazným príkladom je približne 4 000 rokov starý bohato vybavený hrob objavený pri Stonehenge už v roku 1801. Pozostatky boli viac ako dve storočia považované za mužské. Analýza starej DNA však ukázala, že išlo o ženu spájanú s mimoriadne zručným spracovaním zlata. Podobne prekvapil slávny vikingský hrob z Birky vo Švédsku, plný zbraní a vojenskej výbavy. Genetická analýza odhalila, že pochovaný človek bol biologicky ženou.

Ešte zaujímavejšie stopy pochádzajú z neolitického Çatalhöyüku v dnešnom Turecku. Výskum z roku 2025 našiel dôkazy, že tamojšie pohrebné tradície zvýrazňovali ženské línie a potomkov. To otvára otázku, či sa majetok, pôda alebo spoločenské postavenie nemohli v niektorých komunitách prenášať práve cez ženy.

Podobný obraz prináša doba železná. Výskumy z Británie poskytli dôkazy o pôvode sledovanom cez ženskú líniu. Objavili sa dokonca genetické stopy mnohých po sebe idúcich generácií takéhoto systému.

Neznamená to však, že praveká Európa bola jednoducho matriarchálna. Iné lokality ukazujú presný opak – mužské línie, polygýniu alebo ženy odchádzajúce zo svojich rodných komunít. Najväčším prekvapením je preto samotná rozmanitosť.

Pravek zrejme nepoznal jediný model spoločnosti. Genetika postupne odhaľuje pestrú mozaiku komunít, v ktorých mohli mať ženy podľa miesta a obdobia veľmi rozdielnu mieru moci a vplyvu.