Prečo lietadlá lietajú tak vysoko? Dôvod vás možno prekvapí

Lietadlá lietajú vo výške okolo 10 kilometrov nie kvôli výhľadu, ale kvôli fyzike. Redší vzduch znamená nižší odpor, menšiu spotrebu paliva a pokojnejší let – a práve preto sa lieta tak vysoko.

Keď sa človek pozrie z okna lietadla a vidí pod sebou len biele more oblakov, môže mať pocit, že lietadlá lietajú tak vysoko len preto, lebo môžu. Pravda je však oveľa prozaickejšia – a zároveň zaujímavejšia. Dopravné lietadlá sa bežne pohybujú vo výške približne 9 až 13 kilometrov nie kvôli výhľadu, ale preto, že práve tam začína fyzika pracovať v ich prospech.

S rastúcou výškou vzduch redne. Pre lietadlo to znamená menej odporu, menej „tlačenia sa“ cez molekuly vzduchu a teda aj nižšiu spotrebu paliva. Rozdiel je výrazný: stroj, ktorý by letel nízko, by musel vynaložiť podstatne viac energie na udržanie rovnakej rýchlosti. Preto sa lietanie vo výškach stáva ekonomickejším a efektívnejším, čo je pre aerolinky zásadné. Každý kilometer výšky totiž znamená tisíce litrov paliva ušetrených na dlhých trasách.

Nie je to však len o vzduchu. Moderné turboventilátorové motory sú navrhnuté presne pre tieto podmienky. Vo veľkej výške pracujú tichšie, stabilnejšie a s vyššou účinnosťou než pri zemi. Ak by lietadlá lietali nižšie, motory by boli hlučnejšie, spotreba by rástla a technické opotrebenie by bolo rýchlejšie. Výška okolo desiatich kilometrov je tak ideálnym kompromisom medzi výkonom, spotrebou a spoľahlivosťou.

Svoje zohráva aj počasie. Väčšina búrok, dažďov a silných vzdušných prúdov sa odohráva v nižších vrstvách atmosféry. Vyššie je vzduch pokojnejší a stabilnejší, čo znamená menej otrasov a plynulejší let. Turbulencie sa síce nedajú úplne vylúčiť, no keby lietadlá lietali bližšie k zemi, cestujúci by ich zažívali oveľa častejšie.

Extrémnym príkladom toho, čo dokáže výška v kombinácii s technológiou, bol Concorde. Lietal až vo výške okolo 18 kilometrov, kde je vzduch taký riedky, že mohol bez výrazného odporu dosahovať rýchlosti viac než dvojnásobku rýchlosti zvuku. Cestujúci z jeho okien videli zakrivenie Zeme a tmavšie nebo, čo bolo jasným dôkazom, že hranica medzi lietaním a vesmírom nie je až taká vzdialená.

Lietadlá teda nelietajú vysoko náhodou. Lietajú tam, kde im fyzikálne zákony dávajú výhodu. Tam, kde každý kilometer výšky znamená úsporu, stabilitu a bezpečnosť. A keď sa na to pozrieme týmto pohľadom, nekonečné oblaky pod krídlami zrazu prestanú byť romantickým bonusom a stanú sa dôkazom toho, že lietanie je precízne vypočítaná rovnováha medzi technikou a prírodou.