Nositeľ Nobelovej ceny varuje pred budúcnosťou: Dôvod je desivý

Vedci sa už desaťročia snažia spojiť gravitáciu, elektromagnetizmus a jadrové sily do jednej „teórie všetkého“, no nositeľ Nobelovej ceny David Gross tvrdí, že najväčšou prekážkou nemusí byť fyzika, ale prežitie samotnej civilizácie.

Teoretický fyzik David Gross, laureát Nobelovej ceny za fyziku z roku 2004, hovorí, že ľudstvo možno ani nebude mať dosť času na to, aby sa dočkalo definitívneho zjednotenia všetkých síl prírody.

Gross patrí medzi najvýznamnejšie mená modernej fyziky. Nobelovu cenu získal za objav asymptotickej voľnosti, kľúčového princípu pri opise silnej jadrovej interakcie, ktorá drží pokope quarky vo vnútri protónov a neutrónov. V roku 2026 navyše dostal aj špeciálnu Breakthrough Prize za celoživotný prínos, od výskumu silnej sily až po prácu na strunovej teórii.

Ako vlastne fyzici premýšľajú o „teórii všetkého“? Toto video s Davidom Grossom pomáha pochopiť, prečo je zjednotenie všetkých síl tak lákavé aj takmer nedosiahnuteľné:

Práve strunová teória je jedným z kandidátov na takzvanú teóriu všetkého. Cieľ je obrovský: vysvetliť v jednom rámci gravitáciu, elektromagnetickú silu, slabú a silnú jadrovú interakciu. Podľa Grossa je problém v tom, že tieto myšlienky sa testujú extrémne ťažko, pretože by si vyžadovali podmienky a energie ďaleko za hranicou dnešných experimentov. Napriek tomu ju stále označuje za jednu z najlepších nádejí, ako pochopiť samotný začiatok vesmíru.

Najväčšiu pozornosť však vyvolala iná časť rozhovoru. Keď sa ho LiveScience opýtal, či budeme o 50 rokov bližšie k zjednotenej teórii, odpovedal, že šanca, že budeme žiť ešte o 50 rokov, je podľa neho veľmi malá. Ako hlavné riziko spomenul jadrovú vojnu a dodal, že práve to ho v posledných rokoch zamestnáva viac než budúcnosť fyzikálnych ideí.

Je to tvrdé, možno až provokatívne vyhlásenie. No zároveň pripomína zvláštny paradox dnešnej vedy: čím hlbšie sa pozeráme do štruktúry reality, tým viac zisťujeme, že najväčšou neznámou nemusí byť vesmír, ale my sami.