Vedci skúmali stretnutia s duchmi. Výsledky ich prekvapili

Jedna žena mala pocit, že ju po vlasoch hladí niekto, kto už nežije. Iní účastníci experimentu cítili neznáme dotyky, vône alebo si živo predstavovali zosnulých príbuzných. Všetci pritom sedeli sami v zatemnenej miestnosti pred zrkadlom.

Výskumníci z University of West Georgia a Northwest Missouri State University sa rozhodli preskúmať nezvyčajné zážitky pomocou zariadenia nazývaného psychomanteum. Ide o miestnosť so zrkadlom, ktorá sa tradične spája s pokusmi nadviazať kontakt so zosnulými.

Experimentu sa zúčastnilo 30 dobrovoľníkov, ktorí už v minulosti uvádzali zážitok s údajným duchom. Pätnásti z nich mali aj synestéziu, teda zvláštnosť vnímania, pri ktorej sa môžu prepájať rôzne zmyslové vnemy.

Účastníci najskôr 15 minút spomínali na zosnulého človeka. Následne strávili 45 minút pred nakloneným zrkadlom, v ktorom nevideli vlastnú tvár. Miestnosť osvetľovalo iba tlmené svetlo a pozadie vypĺňal jemný šum.

Výsledok bol pozoruhodný. Až 24 z 30 účastníkov následne uviedlo, že pocítili niečiu prítomnosť.

Vedci pritom nezistili významný rozdiel medzi ľuďmi so synestéziou a ostatnými účastníkmi. Výraznejšiu súvislosť našli s tvorivou fantáziou. Ľudia s vyšším skóre v tejto oblasti opisovali živšie a realistickejšie predstavy.

Zaujímavé boli aj infračervené záznamy. Kamery zachytili drobné svetelné škvrny, pričom niektoré štatistické súvislosti s nezvyčajnými zážitkami zostali otvorené. Vedci však upozorňujú, že podobné javy môže spôsobovať prach, pohyb zrkadla alebo iné bežné fyzikálne vplyvy.

Ako uvádza pôvodná vedecká štúdia publikovaná v Journal of Anomalous Experience and Cognition, výsledky naznačujú možnú súvislosť medzi osobnosťou, predstavivosťou a prostredím.

Výskum nepreukázal existenciu duchov ani komunikáciu s mŕtvymi. Malá vzorka a predchádzajúce skúsenosti dobrovoľníkov navyše obmedzujú jeho závery.

Ukázal však, ako presvedčivo dokáže ľudská myseľ v určitých podmienkach vytvoriť pocit, že v miestnosti nie sme sami.