Pyramídy neboli hrobky: Tvrdí uznávaný vedec

Nová teória o tom, ako Egypťania stavali svoje monumentálne stavby, vyvolala v archeologickom svete rozruch. Podľa nej totiž pyramídy neboli len hrobkami či náboženskými symbolmi, ale aj obrovskými mechanickými strojmi.

Okolnosti výstavby Veľkej pyramídy v Gíze sú predmetom diskusií už celé stáročia. Ako dokázali starovekí Egypťania bez moderných žeriavov či techniky postaviť niečo také dokonalé? Zatiaľ čo väčšina teórií hovorí o maspppívnych vonkajších rampách a tisíckach robotníkov, nová hypotéza tvrdí, že pyramídy sa stavali zvnútra von.

Za myšlienkou stojí Simon Andreas Scheuring, vedec z Weill Cornell Medicine v New Yorku. Tvrdí, že pyramídy boli samonosné stroje, ktoré fungovali na princípe vnútorných zdvíhacích systémov, kladiek a protizávaží.

„Predstavte si obrovskú mechanickú konštrukciu, v ktorej sa viactonové bloky vápenca a žuly presúvali po vnútorných kamenných ramenách,“ vysvetľuje Scheuring. Podľa neho slávna Veľká galéria nebola len impozantnou chodbou, ale jadrom kladkostrojového systému, kde sa pohybovali protizávažia, ktoré vytvárali zdvíhaciu silu.

Dokonca aj tzv. predsieň, považovaná doteraz za bezpečnostnú komoru, mohla byť podľa vedca časťou mechanizmu, schopného dvíhať kamene s hmotnosťou až 60 ton.

Teóriu podporujú aj fyzikálne detaily – mierna konkávnosť vonkajších stien, nezvyčajné umiestnenie vnútorných komôr či rozdielna hrúbka vrstiev. Najnovšie radarové merania navyše odhalili tajomné dutiny vnútri pyramídy, ktoré by podľa Scheuringa mohli byť priestormi pre tieto vertikálne zdvíhacie šachty.

Táto nová interpretácia sa odlišuje od všetkých predchádzajúcich. Namiesto stavby pomocou primitívnych nástrojov a lán totiž naznačuje, že Egypťania ovládali princípy mechaniky oveľa skôr, ako sa doteraz myslelo.

Či bola Veľká pyramída v Gíze skutočne strojom staroveku, alebo len dômyselne zorganizovanou stavbou, zostáva otvorené. No ak sa táto teória potvrdí, bude to najväčší prepis dejín egyptológie za posledné desaťročia.