Vedci ukázali, ako sa vesmír vymanil z temnoty
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Vedci vytvorili simuláciu Lumina, ktorá zachytáva vznik prvých galaxií a premenu mladého vesmíru. Model sleduje jeho vývoj počas približne dvoch miliárd rokov.
Zdroj: AI ilustrácia
Vesmír kedysi nemal hviezdy ani galaxie. Nová počítačová simulácia teraz ukazuje, ako sa z tohto temného obdobia mohli postupne zrodiť prvé svietiace vesmírne štruktúry.
Model s názvom Lumina vytvoril medzinárodný tím vedcov vrátane odborníkov z Massachusettského technologického inštitútu (MIT) a Harvardovej univerzity. Jeho výskum uverejnili v časopise Monthly Notices of the Royal Astronomical Society.
Simulácia sa začína približne 45 miliónov rokov po veľkom tresku a sleduje ďalšie dve miliardy rokov. Zahŕňa rozsiahlu oblasť vesmíru, ktorá by pri dnešnom rozpínaní predstavovala približne 1,6 miliardy svetelných rokov. Vedci v nej modelovali vývoj plynu, tmavej hmoty, galaxií aj šírenie žiarenia.
Pozrite sa, ako simulácia Lumina zachytáva kozmické štruktúry a približuje sa k jednotlivým galaxiám mladého vesmíru:
Približne 380-tisíc rokov po veľkom tresku sa vesmír ochladil natoľko, že vznikli neutrálne atómy. Nasledovalo obdobie nazývané vesmírny temný vek: hviezdy ešte nesvietili a priestor vypĺňal najmä neutrálny vodík.
Keď sa neskôr zrodili prvé hviezdy a galaxie, ich ultrafialové žiarenie začalo oddeľovať elektróny od atómov vodíka. Tento proces, nazývaný reionizácia, postupne menil medzigalaktický plyn a umožnil ionizujúcemu žiareniu šíriť sa na väčšie vzdialenosti.
Lumina zachytáva aj premenu hélia, na ktorú bolo potrebné ešte energickejšie žiarenie. Podľa modelu ho dodávali najmä aktívne supermasívne čierne diery pohlcujúce okolitú hmotu.
Výpočty prebiehali na superpočítači Frontier v americkom národnom laboratóriu Oak Ridge. Simulácia obsahuje približne pol bilióna prvkov a umožňuje vedcom sledovať veľké kozmické štruktúry aj vznik jednotlivých galaxií.
Výsledok nie je fotografiou minulosti ani definitívnym dôkazom, že všetko prebehlo presne takto. Vedci môžu predpovede modelu porovnávať s údajmi teleskopov a postupne overovať, ako dobre vysvetľuje pozorovaný vesmír.