Hrobka s „anténami“ na Sahare odhalila svoj vek

Dva dlhé kamenné pásy vystupujú z mohyly uprostred pustej krajiny. Pripomínajú antény, no ide o súčasť pravekej pohrebnej stavby. Archeológovia teraz získali prvé absolútne datovanie tohto typu pamiatky v atlantickej oblasti Sahary a zároveň potvrdili jej pohrebný účel.

Monument pri vyschnutom riečnom koryte Lawash el Telli v Západnej Sahare meria celkovo 54,5 metra. Jeho jadrom je oválna mohyla s rozmermi približne 12,5 krát 10 metrov, z ktorej vybiehajú dve kamenné ramená. Stavitelia použili miestny vápenec a jednotlivé kusy ukladali bez malty. „Antény“ sú pomenovaním tvaru, nie dôkazom akejkoľvek technológie.

Tím z Univerzity v Girone a saharského ministerstva kultúry lokalitu skúmal už v apríli 2018. Pre odľahlosť miesta a silný vietor odkryl iba polovicu mohyly. Pod veľkými kamennými platňami našiel pozostatky jediného človeka, ktorý zomrel približne vo veku 25 až 35 rokov. Pohlavie sa pre chýbajúcu panvu nepodarilo určiť.

Zosnulý ležal na chrbte s hlavou smerujúcou na juh a nohami pokrčenými na západ. Jedinú pohrebnú výbavu tvorili štyri krúžkovité koráliky zo škrupiny pštrosieho vajca. Takéto ozdoby však boli v oblasti rozšírené a konkrétnu kultúrnu príslušnosť neprezrádzajú. 

Najväčšou prekážkou bolo datovanie. Kosti neobsahovali dostatok zachovaného kolagénu, preto prvé pokusy zlyhali. V roku 2025 výskumníci analyzovali ich minerálnu zložku. Dve rádiouhlíkové merania zaradili pochovanie približne medzi roky 2467 a 2150 pred naším letopočtom.

Výsledky publikované 20. októbra 2026 v časopise African Archaeological Review tak prinášajú nový časový oporný bod pre výskum saharských pohrebných tradícií. Novinkou je predovšetkým určenie veku, nie čerstvé objavenie stavby.

Otvorená zostáva otázka, prečo ľudia hrobom pridávali takéto dlhé ramená. Datovanie pomáha zaradiť monument do minulosti, samotný význam jeho nezvyčajného tvaru však ešte nevysvetľuje.