Žijeme svoj život stále dookola? Teória fyzikov fascinuje

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Čo ak sa tento okamih už odohral nespočetnekrát? Sean Carroll a jeho kolegyne navrhli kvantový model vesmíru, v ktorom sa celé kozmické dejiny presne opakujú.

Zdroj: AI ilustrácia

Práve čítate tieto slová. V jednom nezvyčajnom modeli vesmíru by sa rovnaký okamih odohrával znovu a znovu, bez posledného opakovania. Takúto možnosť skúmajú Sean M. Carroll, Nadiia Diachenko a Saakshi Dulani z Johns Hopkins University. Ich práca zverejnená 28. mája 2026 na arXive predstavuje teoretický návrh, nie dôkaz, že sa náš vesmír skutočne opakuje.

Základom je predstava, že celý kozmos možno opísať kvantovým stavom v priestore s konečným počtom nezávislých rozmerov. Takýto systém sa po dostatočne dlhom čase vracia ľubovoľne blízko k pôvodnému stavu. Autori však skúmajú špeciálnu voľbu energetických hladín, pri ktorej sa návrat stáva presným. Rozdiely medzi energiami musia byť celočíselnými násobkami spoločnej hodnoty. Vývoj potom pripomína dokonale zosúladené hodiny, ktorých ručičky sa pravidelne stretnú.

Mohol by sa celý vesmír opakovať aj s našimi životmi? Sean Carroll vysvetľuje, čo jeho model umožňuje a čo zostáva otvorené:

Podobné predstavy narážajú na bizarný problém: Boltzmannove mozgy. Ide o hypotetických pozorovateľov vznikajúcich náhodnou odchýlkou z rovnováhy, aj so zdanlivými spomienkami. V niektorých modeloch by takéto krátke záblesky vedomia výrazne prevyšovali počet ľudí, ktorí vzniknú bežným kozmickým vývojom. Teória by potom predpovedala úplne iný typ pozorovateľa, než za akého sa považujeme.

Navrhované riešenie skracuje interval medzi presnými návratmi oproti všeobecnému prípadu. Podľa Carrollovho vysvetlenia tak medzi cyklami nemusí vzniknúť toľko náhodných pozorovateľov, aby prečíslili tých bežných. V možnej kozmologickej interpretácii by po veľkom tresku nasledovalo rozpínanie, dlhé obdobie blízke rovnováhe a napokon návrat k ďalšiemu cyklu.

Najodvážnejší dôsledok sa týka samotného opakovania. Nevracali by sa iba podobné galaxie: presne by sa zopakoval celý kvantový cyklus. Carroll však zdôrazňuje, že model potrebuje veľmi špeciálne podmienky. Navyše zatiaľ chýba úplný postup, ktorý by jeho abstraktný kvantový opis prepojil so známym časopriestorom. Matematická možnosť preto ešte neznamená odhalenú budúcnosť nášho kozmu.