Vedci objavili zvláštneho predátora z éry dinosaurov

Vyzeral ako zvláštna kombinácia vydry a vtákopyska, no jeho ostré zuby prezrádzali nebezpečného predátora. V dnešnej Číne žil pred približne 168 miliónmi rokov tvor, ktorý teraz vedcom pomáha lepšie pochopiť, ako sa vyvíjali predkovia moderných cicavcov.

Nový druh dostal vedecké pomenovanie Megacauda sungei. Jeho pozostatky pochádzajú z oblasti Vnútorného Mongolska a objavené boli už v roku 2016. Podrobnú analýzu fosílie publikoval medzinárodný tím výskumníkov 7. októbra 2026 v prestížnom vedeckom časopise Nature.

Hoci išlo o jedného z najväčších známych cicavcovitých živočíchov jury, vážil iba jeden až dva kilogramy. Bol však veľmi dobre prispôsobený životu vo vode.

Mal široký sploštený chvost, krátke zadné končatiny a pomerne dlhé chodidlá. Takáto stavba tela naznačuje, že dokázal účinne plávať a pravdepodobne si vyhrabával úkryty v brehoch riek.

Na rozdiel od dnešného vtákopyska však disponoval mohutnými špičiakmi a ostrými stoličkami, ktorými dokázal spracovávať mäso. Vedci predpokladajú, že lovil mloky, ryby a ďalšie menšie vodné živočíchy.

Paleontológ Zhe-Xi Luo z Chicagskej univerzity prirovnal jeho stavbu tela k chimére, teda tvorovi, ktorý akoby spájal vlastnosti viacerých odlišných zvierat.

Najväčšie prekvapenie však nepredstavoval jeho vzhľad, ale mimoriadne zachované štruktúry v oblasti hrdla.

Fosília obsahovala pozostatky jazylkového aparátu, ktorý u moderných cicavcov pomáha pri prehĺtaní potravy a umožňuje mláďatám sať materské mlieko.

Doteraz nebolo jasné, kedy sa tieto anatomické prispôsobenia vyvinuli. Nový objav naznačuje, že ich základy existovali už v strednej jure, teda ešte pred oddelením evolučných línií dnešných vačkovcov a placentálnych cicavcov.

Megacauda sungei patrila do vyhynutej skupiny dokodontov, príbuzných cicavcov, ktorí obývali Zem v období vlády dinosaurov. Objav potvrdzuje, že tieto dávne živočíchy boli oveľa rozmanitejšie, než by sa podľa ich nenápadných rozmerov mohlo zdať.