Zabudnite na Hollywood: Takto naozaj vznikli egyptské pyramídy

Neboli to otroci, ani mimozemšťania, ani Atlantída. Nové archeologické dôkazy menia pohľad na staviteľov najslávnejších stavieb ľudstva.

Egyptské pyramídy udivujú svet už tisíce rokov. Ich majestátne kamenné masívy vyrastajúcie z piesku sa stali symbolom starovekej geniality, ale aj objektom konšpiračných teórií. Otázka, kto ich vôbec postavil, sa objavuje dodnes. Neboli to však otroci, mimozemšťania ani obyvatelia Atlantídy. Skutočná odpoveď je oveľa zaujímavejšia a komplexnejšia.

Zabudnite na otrokov a mýty

Podľa niektorých populárnych príbehov pyramídy postavili židovskí otroci. Archeologické dôkazy však hovoria ináč. "Nemáme žiaden dôkaz o prítomnosti židov v Egypte z obdobia, kedy pyramídy vznikli," tvrdia archeológovia Israel Finkelstein a Neil Asher Silberman v knihe The Bible Unearthed. Navyše, biblické mesto Pi-Ramesses vzniklo až v 13. storočí pred n. l., teda viac ako tisíc rokov po tom, čo už pyramídy stáli.

Podobne neexistuje žiaden reálny dôkaz o stratenom meste Atlantída, ktoré by malo mať so stavbou niečo spoločné, a mimozemšťania patria skôr do sci-fi literatúry ako do archeológie. Čo teda hovoria skutočné fakty?

Skutoční stavitelia pyramíd

Starovekí Egypťania. Nie otroci, ale dobre organizovaní robotníci. V roku 2013 archeológovia objavili papyrusy pri Červenom mori vo Wadi al-Jarf, ktoré dokumentujú prácu skupiny 200 mužov pod vedením inšpektora Merera. Títo muži prevážali vápenec z lomu v Ture po Nile do Gízy, kde sa používal na vonkajšie obloženie pyramíd.

Papyrusy tak ukazujú, že stavitelia pyramíd boli organizovaní ako pracovné "gangy", ktoré dostávali stravu, textil (pravdepodobne ako platidlo), a mali zrejme aj lekársku starostlivosť. Čelili náročnej fyzickej práci, ale boli často vysoko zruční a považovaní za dôležitých členov spoločnosti.

Život v tôni pyramíd

Tímy archeológov pod vedením Marka Lehnera vykopali zázemie mesta robotníkov pri pyramíde Menkaureho. Objavili tu pece, pivovary, skladiská, dokonca aj záznamy o strave robotníkov. Denne sa tu zabilo a spracovalo až 1800 kg dobytka, oviec a kôz, piekli sa tisíce bochníkov chleba a varilo sa pivo.

Niektorí robotníci zrejme prichádzali sezónne, keď boli ich polia pod Nílom zatopené. Iní zasa tvorili profesionálnu pracovnú silu, ktorá cestovala po krajine a podieľala sa aj na iných stavbách.

Lekárska starostlivosť a odmeny

Hroby robotníkov blízko pyramíd ukazujú, že niektorí z nich mali zhojené zlomeniny. To naznačuje, že im bola poskytovaná starostlivosť. Vysokopostavení úradníci, ktorí dozerali na práce, mohli dostať aj pozemky ako formu odmeny. Aj keď nie je isté, či to platilo aj pre obdobie stavby pyramíd, je to pravdepodobné.

Pyramídy ako symbol moci, nie tajomstva

Veľká pyramída v Gíze bola postavená za panovania Chufua (asi 2551–2528 pred n. l.). Neskôr ju nasledovali pyramídy Chafreho a Menkaureho. Faraóni Nového kráľovstva sa už radšej pochovávali v Úrí doline kráľov, ale pyramídy zostali navždy symbolom ich božskej moci.

Ich stavitelia, často bežní muži s rodinami, nie otroci, sa zúčastnili na jednom z najambicióznejších projektov v histórii ľudstva.