V Egypte našli múmiu, ktorá nebola človekom

Egyptskí archeológovia otvorili bohato zdobený sarkofág a namiesto faraóna v ňom našli obrovskú, dokonale zachovanú múmiu býka. Objav, ktorý sa stal legendou ešte skôr, ako dorazil do múzeí, otvára temnú, ale fascinujúcu kapitolu kultu božského zvieraťa menom Apis.

Keď tím archeológov odkryl v podzemných katakombách Sakkáry masívny sarkofág, očakávali ďalšiu kráľovskú múmiu.
Namiesto toho však našli niečo, čo vyzeralo ako obrovské neľudské telo, zabalené v ľanových obväzoch a uložené s posvätnými symbolmi.

Až neskôr vedci pochopili, že nešlo o mýtickú bytosť, ale o múmiu býka Apisa – zvieraťa, ktoré Egypťania uctievali ako pozemské stelesnenie boha.
Apis bol považovaný za živého boha na zemi – najprv ako inkarnácia Ptaha, stvoriteľa sveta, neskôr ako prejav Osirisa, vládcu podsvetia.

Nie každý býk sa mohol stať bohom. Kňazi hľadali zviera so 28 presne definovanými znakmi – muselo mať napríklad bielu trojuholníkovú škvrnu na čele a na jazyku tvar skarabea, symbolu znovuzrodenia.

​Vybraný Apis žil v luxuse – v chráme s vlastnou svätyňou, kňazi ho denne kŕmili, masírovali a uctievali.
Jeho smrť sa rovnala štátnemu smútku: mumifikácia trvala 70 dní, rovnako ako pri faraónoch, a pochovaný bol s obrovskou slávou v Serapeu, podzemnom labyrinte posvätných hrobiek.

Keď smútok skončil, začal sa lov na nové „božské“ teľa.
Z tohto cyklu vznikol rozsiahly nábožensko-obchodný priemysel, ktorý produkoval milióny zvieracích múmií – od mačiek a ibisov až po krokodíly.

Nie všetky však boli obetné dary. Niektoré slúžili ako „zásoby“ pre posmrtný život – napríklad v hrobke Tutanchamóna sa našli debny s mumifikovaným mäsom. Iné zas predstavovali vernosť a priateľstvo, ako kňaz pochovaný so psom pri nohách.

Kult býka Apisa tak odhaľuje fascinujúci a desivý paradox Egypta – svet, kde sa božská úcta miešala s chladnou ekonomikou smrti.