Mŕtva slonica pomohla objasniť jednu zo záhad doby ľadovej

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ako ľudia pred 30-tisíc rokmi vyrábali nástroje z mamutích rebier? Experiment s kosťami slonice zo zoo ukázal, prečo nestačila hrubá sila.

Zdroj: AI ilustrácia

Rozštiepiť obrovské rebro vyzerá jednoduchšie, než to v skutočnosti je. Archeológovia skúšajúci výrobu pravekých nástrojov narazili na problém: namiesto použiteľného polotovaru im kosť praskala nesprávnym smerom. Pomôcť musela zmena postupu.

Predlohou boli nálezy z nemeckých jaskýň Hohle Fels a Geißenklösterle. Tamojší lovci a zberači v období gravettienu, približne pred 34-tisíc až 29-tisíc rokmi, spracúvali mamutie rebrá na hladidlá a hroty. Hladidlá slúžili na opracovanie zvieracích koží.

Príležitosť preskúmať túto technológiu poskytla slonica indická Molly zo zoologickej záhrady Wilhelma v Stuttgarte. Po jej utratení pre chorobu v roku 2011 získala telo na výskum Univerzita v Tübingene. Experimentálny workshop sa uskutočnil v roku 2014, no štúdia v časopise Journal of Paleolithic Archaeology vyšla až 29. októbra 2026.

Účastníci sa najskôr pokúšali rozštiepiť rebrá od konca, podobne ako poleno. Takýto postup však zlyhával. Úspešnejšie bolo postupovať po dĺžke položenej kosti a postupne oddeľovať jej polovice.

Mamuty zanechali po sebe nielen kosti a praveké nástroje. Ich zachovaná DNA dnes inšpiruje aj pokusy o návrat niektorých mamutích vlastností do živých slonov. Video približuje ambície aj prekážky tohto výskumu:

Pri prenikaní do vnútra rebra sa osvedčili pružné dláta z jeleních kostí a hroty z parohov. Kamenné nástroje používané na tento krok sa lámali. Prácu komplikoval aj tuk, ktorý vytváral lepkavú bielu hmotu, a krehkosť samotných rebier.

Práve stav materiálu mohol byť rozhodujúci. Molly bola približne 45-ročná a jej rebrá pred pokusom strávili niekoľko rokov v zemi. Archeologické nálezy pritom naznačujú využívanie menších, pravdepodobne mladších mamutov. Autori predpokladajú, že čerstvejšie a pružnejšie kosti sa opracúvali ľahšie.

Experiment nepreukázal jediný správny praveký recept. Niektoré vytvorené stopy sa zhodovali s nálezmi, iné nie. Ukázal však, že výroba kosteného nástroja vyžadovala viac než silu: záležalo na surovine, smere štiepania aj vhodnom vybavení. Zdanlivo jednoduché hladidlo tak môže byť výsledkom prekvapivo premysleného remesla.