Skriňa v Pompejach ukrývala osobné veci takmer 2 000 rokov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Skriňa v Pompejach ukrývala mince, kozmetiku aj detské amulety. Takmer po dvoch tisícročiach približuje život ženy, ktorej osud zostáva záhadou.

Zdroj: AI ilustrácia

Peniaze zostali v košíku, drobné amulety v látkovom vrecúšku. Keď Vezuv v roku 79 pochoval Pompeje, obsah jednej skrine zostal na mieste. Nikto sa poň nevrátil. Archeológovia teraz z týchto predmetov skladajú obraz života jej pravdepodobnej majiteľky.

Nález pochádza z domu pri rušnej ulici Via dell’Abbondanza, predbežne spájaného s menom Cornelius Maximus. Ako oznámil Archeologický park Pompeje 29. októbra, údaje z vykopávok umožňujú zrekonštruovať podobu skrine. Nejde teda o neporušený kus nábytku, ktorému výskumníci jednoducho otvorili dvere.

Jej obsah prepája starostlivosť o vzhľad, domácnosť aj možnú obchodnú činnosť. Našli sa tu pinzeta, pomôcka na miešanie líčidiel, sklenená nádobka na vonné prípravky či bronzová lampa. Olovené závažia mohli slúžiť pri predaji tovaru. Nechýbali ani nádoby z keramiky, skla a bronzu.

Ako sa bežný deň v Pompejach zmenil na katastrofu? Animácia približuje priebeh erupcie, ktorá pochovala mesto aj osobné príbehy jeho obyvateľov:

Najosobnejším nálezom je súbor najmenej 24 drobných príveskov z fajansy, kosti, sklovitej pasty a horského krištáľu. Zobrazujú božstvá Besa a Merkúra, ale aj ruky, chodidlá, šišky či strapce hrozna.

Takéto predmety sa označujú ako crepundia. Deti ich nosili ako ochranné amulety a ich cinkanie zároveň prezrádzalo pohyb malého nositeľa. Niektorí ľudia si ich odkladali aj v dospelosti. V tejto skrini mohli predstavovať vzácnu pamiatku na detstvo, nie výbavu na čarovanie.

V malom pletenom košíku zostalo aj 38 bronzových mincí. Práve ich prítomnosť naznačuje, že obyvatelia nestihli vyzdvihnúť ani majetok, ani predmety osobnej hodnoty. Či zahynuli, alebo unikli a už sa nevrátili, nevieme.

Meno ženy ani jej príbeh sa zatiaľ určiť nedajú. Predstava celoživotne uchovávaných spomienok je interpretáciou nálezu, nie prečítaným životopisom. Skriňa napriek tomu približuje niečo, čo veľkolepé ruiny často zakrývajú: za katastrofou stáli konkrétni ľudia so svojimi zvykmi, prácou a vecami, ktoré pre nich mali význam.