V 115 miliónov rokov starej kosti dinosaura objavili stopy krvi

V kosti dinosaura, ktorý žil pred 115 miliónmi rokov, sa podľa novej štúdie zachovali pozostatky krvi. Medzinárodný tím vedený austrálskou Curtinovou univerzitou objavil mikroskopické štruktúry pripomínajúce červené krvinky a chemické stopy látok, ktoré boli súčasťou pôvodného organizmu.

Objav opísali výskumníci v štúdii zverejnenej 2. novembra 2026 v odbornom časopise Proceedings of the National Academy of Sciences (PNAS).

Skúmaná kosť patrila druhu Aratasaurus museunacionali, približne trojmetrovému mäsožravému dinosaurovi, ktorý obýval územie dnešnej Brazílie počas spodnej kriedy. Fosíliu objavili v roku 2008 v bani v brazílskom štáte Ceará.

Keď vedci podrobne preskúmali vnútro kosti, narazili na množstvo drobných oválnych útvarov. Nachádzali sa v kanálikoch, ktorými kedysi prechádzali krvné cievy.

Samotný tvar však na potvrdenie krvného pôvodu nestačil. Tím preto využil elektrónovú mikroskopiu, spektroskopiu a hmotnostnú spektrometriu.

Rozhodujúce bolo odhalenie chemických stôp hému, molekuly obsahujúcej železo, ktorá je súčasťou hemoglobínu a umožňuje červeným krvinkám prenášať kyslík. V okolitej hornine pritom výskumníci našli odlišné chemické zlúčeniny.

Ako mohli takéto krehké biologické štruktúry prežiť viac než sto miliónov rokov?

Podľa vedúcej autorky Kliti Grice zohrali zásadnú úlohu podmienky po smrti dinosaura. Jeho pozostatky sa pravdepodobne rýchlo ocitli v prostredí s nedostatkom kyslíka. Následná mineralizácia zlúčeninami mangánu mohla stabilizovať alebo zachovať odtlačky pôvodných buniek.

Nejde však o neporušenú dinosauriu krv ani o objavenú DNA. Štruktúry prešli počas fosilizácie výraznými zmenami.

Nie všetci odborníci sú navyše presvedčení, že ide skutočne o červené krvinky. Paleontologička Mary Schweitzer upozorňuje, že ich tvar úplne nezodpovedá krvinkám dnešných vtákov a plazov.

Ak ďalšie výskumy závery potvrdia, podobné stopy by sa mohli nájsť aj vo fosíliách, ktoré už desaťročia ležia v múzejných zbierkach.