Českí archeológovia odkryli v Egypte zabudnuté hrobky
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Pod pieskom egyptského pohrebiska Sakkára sa ukrývali hrobky, ktoré archeológovia poznali už pred viac ako 160 rokmi. Česká expedícia v nich teraz odkryla neznámu kaplnku aj pozostatky múmie.
Zdroj: AI ilustrácia
Egyptská púšť dokázala na celé desaťročia ukryť dokonca aj hrobky, ktoré už raz archeológovia objavili. Na slávnom pohrebisku Sakkára neďaleko Káhiry teraz českí egyptológovia odhalili priestory, ktoré unikli pozornosti ich predchodcov.
Expedícia Českého egyptologického ústavu Karlovej univerzity pod vedením profesora Miroslava Bártu znovu preskúmala hrobky významného kňaza Sabua a jeho syna Ptahšepsesa. Ich objavy oznámil ústav 27. októbra 2026.
Oba komplexy pôvodne odkryl francúzsky egyptológ Auguste Mariette v rokoch 1858 až 1860. Výskum však zostal nedokončený a stavby postupne opäť pohltil púštny piesok.
Jedným z najvýznamnejších nálezov je dosiaľ neznáma obetná kaplnka Sabuovej manželky Ichetneferet. Archeológovia v nej odkryli bohato zdobené falošné dvere, na ktorých je žena zobrazená spolu s manželom a dvoma synmi.
Takéto dvere mali v starovekom Egypte mimoriadny náboženský význam. Predstavovali symbolické spojenie sveta živých so svetom mŕtvych a miesto, kde príbuzní prinášali obety zosnulým.
Ešte prekvapivejší nález priniesol výskum Ptahšepsesovej hrobky, ktorá zaberá viac ako 900 štvorcových metrov. Archeológovia ju lokalizovali pomocou satelitných snímok a terénneho prieskumu.
Na východnej strane stavby objavili zostupnú chodbu vedúcu do podzemnej pohrebnej komory. Vnútri ležal vápencový sarkofág s pozostatkami múmie.
Hrobku síce vykradli už v staroveku a cennosti zmizli, ľudské pozostatky sa však zachovali. Antropologický výskum naznačil, že Ptahšepses zomrel vo veku viac ako 60 rokov.
Vysokopostavený úradník slúžil počas vlády štyroch panovníkov 5. dynastie. Jeho hrobka tak poskytuje cenné informácie nielen o egyptských pohrebných zvykoch, ale aj o živote mocenskej elity pred približne 4 500 rokmi.
Českí archeológovia vo výskume pokračujú. Pod pieskom Sakkáry sa totiž môžu stále nachádzať ďalšie zabudnuté časti starovekého pohrebiska.