Pod bahnom Nílu objavili komplex veľký ako futbalové ihrisko

Prvú stopu zachytil satelit, no najzaujímavejšie prekvapenie čakalo až pod starovekými múrmi. V egyptskom meste Buto, dnešnom Tell el-Faraín v severozápadnej delte Nílu, výskumníci preskúmali rozsiahlu stavbu starú približne 2 600 rokov. Podľa portálu Live Science mohlo ísť o hrobku, svätyňu alebo priestory pre kňazov. Presný účel zatiaľ nepoznajú. 

Buto patrilo k významným náboženským centrám starovekého Egypta a spájalo sa s kobrou bohyňou Wadžet. Jeho minulosť však zakrývajú mladšie vrstvy osídlenia. Hlbšie skúmanie navyše komplikuje podzemná voda a premočená ílovitá pôda. Práve preto tím spojil údaje z obežnej dráhy s meraniami priamo v teréne.

Radarové snímky družice Sentinel-1 upozornili pri pahorku Kom C na oválnu anomáliu s rozmermi približne 128 × 62 metrov. Satelit však neposkytol fotografiu podzemných miestností. Zistené odlišnosti pomohli určiť, kde má zmysel pokračovať v prieskume.

Nasledovala elektrická odporová tomografia. Pri nej výskumníci púšťajú do zeme elektrický prúd a podľa odporu jednotlivých materiálov zostavujú obraz podložia. Pätnásť meracích profilov pokrylo približne 5 400 štvorcových metrov. V hĺbke troch až šiestich metrov identifikovali stavbu z nepálených tehál, ktorú zaradili do obdobia 26. dynastie. Výkop na ploche 10 × 10 metrov následne odkryl múry aj náboženské predmety. Výsledky vyšli už 10. marca 2026 v časopise Acta Geophysica. 

Pod stavbou sa v hĺbke šiestich až siedmich metrov nachádzala vrstva piesku. Autori ju interpretujú ako umelo pripravený základ. Podľa vysvetlenia spoluautora Abdelaziza Elfadalyho pomáhala chrániť tehlové múry pred vodou a nestabilným podložím.

Objav tak ukazuje nielen ďalšiu vrstvu dejín Buta, ale aj praktické uvažovanie jeho staviteľov. Na rozmočenom podloží nestačilo postaviť mohutné múry. Rovnako dôležité bolo pripraviť pôdu, ktorá ich mala niesť. Celkovú podobu a funkciu komplexu však musí objasniť ďalší výskum.