Vedci hlásia veľký zlom: Budúci rok sa Slnko obráti

Magnetické póly Slnka sa už čoskoro preklopia. Misia Aditya-L1 prvýkrát v dejinách uvidí celý proces v priamom prenose — a jeho následky môžu zasiahnuť aj Zem.

Budúci rok bude pre astronómiu prelomový. Slnko vstupuje do vrcholu svojho jedenásťročného cyklu a vedci potvrdzujú, že dôjde k javu, ktorý znie ako sci-fi: magnetické póly Slnka sa úplne otočia. Prvá indická solárna misia Aditya-L1 má jedinečnú šancu pozorovať tento proces nepretržite a v detailoch, aké ľudstvo ešte nikdy nevidelo.

Keď sa magnetické póly Slnka preklopia, hviezda prechádza z relatívne pokojnej fázy do mierne chaotického, energeticky nabitého obdobia. Vtedy prudko narastá počet slnečných erupcií a koronálnych výronov hmoty (CME). Ide o gigantické bubliny nabitých častíc, ktoré môžu vážiť až bilión kilogramov a rútiť sa vesmírom rýchlosťou až tritisíc kilometrov za sekundu. Ak sa vydajú smerom k Zemi, môžu k nám doletieť už za pätnásť hodín.

Počas normálnej aktivity Slnko vyvrhne dva až tri CME denne. Budúci rok to môže byť desať aj viac. Práve preto vedci považujú obdobie preklápania pólov za kľúčové — je to laboratórium v priamom prenose, v ktorom sa ukáže, ako slnečná koróna funguje a aké procesy ju vo vnútri formujú.

Aditya-L1 má na toto skúmanie ideálne nástroje. Jej koronograf dokáže zakryť fotosféru tak presne, ako keby Slnko zakryl Mesiac pri úplnom zatmení — lenže namiesto pár minút to robí 24 hodín denne, celý rok. Vďaka tomu môže sledovať aj najslabšie zmeny v koróne, ktoré iné observatóriá v záplave slnečného svetla nevidia.

A nejde o teóriu. Aditya-L1 už zachytila jednu z najväčších CME za posledné roky — z 13. septembra 2024. Hmotnosť erupcie bola podľa vedcov 270 miliónov ton. To je množstvo hmoty porovnateľné s obrovským ľadovcom, ktorý potopil Titanic. Jej energetický výboj dosiahol približne 2,2 milióna megatún TNT, čo je rádovo silnejšie než najsilnejšie výbuchy, aké dokázalo vyprodukovať ľudstvo.

Takéto erupcie nie sú priamou hrozbou pre život, ale ich dopady sú veľmi reálne — od rušenia navigácie a výpadkov mobilných sietí až po výpadky elektrární či zničenie satelitov. Presne to sa stalo v roku 1989 v kanadskom Quebecu, kde geomagnetická búrka nechala šesť miliónov ľudí bez elektriny na deväť hodín. V roku 2022 zas CME spôsobila stratu tridsiatich ôsmich satelitov.

Práve preto je schopnosť sledovať CME v reálnom čase taká dôležitá. Ak vieme, že sa blíži výron, ktorý môže zasiahnuť Zem, dá sa včas vypnúť elektrická sieť alebo presunúť satelity mimo nebezpečnej trajektórie.

Rok 2026 bude teda nielen fascinujúci, ale aj kritický. Bude to test toho, či dokážeme lepšie porozumieť hviezde, ktorá rozhoduje o našej existencii — a či sa naučíme brániť pred jej najväčšími výbuchmi.