Kosti a zuby prehovorili. Odhalili tuberkulózu aj syfilis

Choroby sprevádzajú ľudstvo od nepamäti a zanechávajú stopy aj bez písomných záznamov. Archeológovia a paleoantropológovia preto skúmajú kosti, zuby, tkanivá aj starovekú DNA, aby pochopili, čím ľudia trpeli a ako sa choroby vyvíjali.

Infekcie opakovane menili správanie spoločností – od moru cez choleru až po COVID-19. O chorobách bez písomných záznamov sa vedci dozvedajú vďaka paleopatológii. Tá skúma choroby z kostí, tkanív či prostredia. Pomáha pochopiť život v minulosti, stravu, hygienu aj vývoj dnešných chorôb.

Kosti a zuby nesú stopy chorôb aj podvýživy. Izotopy v dentíne dokážu odhaliť hladovanie v detstve, ktoré sa v zuboch zachováva natrvalo. Na kostiach sa dajú identifikovať aj choroby ako tuberkulóza či syfilis. Výskum z roku 2024 v Brazílii potvrdil infekciu baktériou Treponema pallidum a priniesol nové poznatky o jej vývoji.

Múmie umožňujú skúmať aj orgány. CT vyšetrenia ukázali, že starovekí ľudia trpeli napríklad kardiovaskulárnymi chorobami.

Pozrite si video o tom, ako paleomikrobiológia skúma DNA zo zubov dávnych ľudí, aby odhalila pôvod chorôb a pomohla nájsť ich liečbu:

V žalúdkoch sa dajú nájsť stopy stravy aj parazitov – napríklad pásomnice u baníkov soli v Iráne. Tuberkulóza sa zas prejavuje aj na pľúcnom tkanive.

Staroveká DNA umožňuje presne určiť choroby. Potvrdila napríklad, že čierny mor spôsobila baktéria Yersinia pestis a že aj Justiniánov mor mal rovnaký pôvod. Genetické výskumy naznačujú, že vírusy mohli ovplyvniť aj neandertálcov – našli sa u nich stopy adenovírusov, herpesvírusov aj papilomavírusov.

Výskum ukazuje, že choroby sú neoddeliteľnou súčasťou ľudskej histórie. Bez ohľadu na dobu vždy formovali život aj vývoj spoločností.