Po kyslom daždi prichádzajú toxíny: Čo všetko padá z neba?

V 70. rokoch predstavovali kyslé dažde jednu z najzávažnejších environmentálnych hrozieb v Severnej Amerike a Európe. Teraz však čelíme ďalšiemu problému s dažďom – a ten je ešte znepokojujúcejší.

Čo sú to "večné chemikálie"?

Hoci sú zrážky menej kyslé, pribúdajú dôkazy, že obsahujú množstvo ďalších škodlivých látok, vrátane mikroplastov, ktoré ohrozujú verejné zdravie. Na rozdiel od zlúčenín spôsobujúcich kyslé dažde je však takmer nemožné sa týchto nečistôt zbaviť.

Kým sa vládni regulátori sústredili na kontrolu znečistenia ovzdušia, spoločnosti medzitým skúmali nové zdroje znečistenia, ako sú plasty a PFAS – takzvané "večné chemikálie". PFAS, skratka pre perfluóralkylové a polyfluóralkylové látky, predstavujú rozsiahlu skupinu zlúčenín používaných napríklad pri výrobe materiálov odolných voči škvrnám či nepriľnavých panvíc.

Sú všade okolo nás

Tieto látky, ktoré sa v prírode rozkladajú celé desaťročia až tisícročia, sa postupne dostali do životného prostredia a rozšírili sa do každého kúta planéty. Mikroplasty, PFAS a ďalšie zlúčeniny, ako napríklad pesticídy, sú dnes tak rozšírené, že sa prakticky stali súčasťou nášho biómu, podobne ako baktérie či huby. Sú už tak bežné, že ich nachádzame dokonca aj v daždi.

Početné štúdie potvrdili prítomnosť mikroplastov v dažďových zrážkach po celom svete, dokonca aj v neobývaných a odľahlých oblastiach. Výskum publikovaný v roku 2020 v časopise Science zdokumentoval mikroplasty v dažďovej vode, ktorá padala v niekoľkých národných parkoch v západných Spojených štátoch.

Pozrite si aj video o večných chemikáliach:

Najväčším zdrojom sú údajne diaľnice Väčšinu týchto plastových častíc tvorili mikrovlákna pochádzajúce z materiálov, ako sú polyesterové svetre či koberce v autách.  Podľa vedúcej autorky štúdie, biogeochemičky Janice Brahney z Utah State University, boli najväčším zdrojom mikroplastov diaľnice. Plastový odpad, ktorý sa na cestách hromadí, sa pôsobením áut rozbíja na drobné častice a víri do ovzdušia. Keďže sú tieto častice ľahšie ako pôda, môžu sa ľahko šíriť atmosférou a spolu s dažďom opäť dopadať na zem.

Čistiarne odpadových vôd nemajú technológiu na odstránenie všetkých mikroplastických zlúčenín, nehovoriac o ich presnom meraní.

Aké je zdravotné riziko?

Miera rizika z mikroplastov, PFAS a iných chemikálií závisí od vystavenia – teda od toho, koľko z týchto látok vdychujete alebo prijímate potravou a vodou. Hoci v jednom pohári kohútikovej či balenej vody nie je veľké množstvo týchto častíc, problém spočíva v ich neustálom hromadení. Okrem vody sa do tela dostávajú aj inými cestami, napríklad cez potraviny, a ich množstvo sa časom zvyšuje.