Čo majú spoločné mozgy novorodencov a pacientov s Alzheimerom?

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Novorodenci majú v krvi viac jednej formy proteínu tau než ľudia s Alzheimerovou chorobou. U bábätiek však môže súvisieť so zdravým vývojom mozgu.

Zdroj: AI ilustrácia

U starších ľudí pomáha odhaliť Alzheimerovu chorobu, u zdravých novorodencov dosahuje ešte vyššie hodnoty. Ide o p-tau217, chemicky upravenú formu proteínu tau. Nová štúdia ukazuje, že význam tejto látky sa môže zásadne líšiť podľa životného obdobia. Vysoká hodnota u bábätka neznamená Alzheimerovu chorobu.

Medzinárodný tím, ktorého spoluautorom je Fernando Gonzalez-Ortiz z Göteborgskej univerzity, porovnal vzorky krvnej plazmy 42 zdravých donosených novorodencov, 41 starších kontrolných účastníkov a 73 pacientov s Alzheimerovou chorobou. Výsledky publikoval 29. októbra v časopise Brain Communications. Vedci teda merali bielkoviny v krvi, nie priamo v mozgovom tkanive.

Priemerná koncentrácia p-tau217 dosiahla u novorodencov 17 pikogramov na mililiter. U pacientov s Alzheimerovou chorobou to bolo 8,6 a v kontrolnej skupine 2,6. Podobný rozdiel zaznamenali aj pri ďalšej forme, p-tau205. Ostatné ukazovatele však u detí nevytvárali obraz typický pre Alzheimerovu chorobu. Napríklad proteín NfL, spájaný s poškodením nervových vlákien, bol najnižší práve u novorodencov.

Prečo sa pri výskume Alzheimerovej choroby sledujú bielkoviny v mozgu a čo nám môžu prezradiť?

Ako je to možné? Tau pomáha organizovať vnútornú kostru nervových buniek. Pripájanie fosfátových skupín mení jeho vlastnosti a počas vývoja umožňuje pružnosť potrebnú na rast nervových výbežkov a vytváranie spojení. Pri Alzheimerovej chorobe sa však abnormálne zmenený tau podieľa na vzniku škodlivých spletenín.

Jednou z hypotéz je, že mechanizmus užitočný na začiatku života môže byť za iných okolností v starobe škodlivý. Gonzalez-Ortiz pre IFLScience vysvetlil, že vedci chcú zistiť, ako vyvíjajúci sa mozog zvláda vysoké hladiny upraveného tau bez poškodenia typického pre ochorenie.

Štúdia zatiaľ nepreukázala ochranný mechanizmus ani nepriniesla novú liečbu. Porovnáva skupiny v odlišných etapách života; nesleduje rovnakých ľudí od narodenia po starobu. Otvára však konkrétnu otázku: čo umožňuje mladému mozgu bezpečne využívať proces, ktorý sa neskôr spája s jeho poškodením?