V mozgu zaznamenali záhadnú aktivitu: Aj v narkóze spracúva reč

Pacienti boli v celkovej anestézii, no ich mozog na hovorené slová stále reagoval. V hipokampe, oblasti dôležitej pre pamäť a učenie, výskumníci zachytili aktivitu súvisiacu s významom reči aj s tým, čo malo nasledovať. Neznamená to však, že pacienti príbehy vedome počúvali alebo im rozumeli tak ako bdelý človek.

Výskum tímu z Baylor College of Medicine vyšiel v časopise Nature už 6. mája 2026. Októbrový článok ScienceDaily teda približuje staršiu štúdiu, nie nový októbrový experiment. Jej podstatou je otázka, ktoré zložité procesy dokáže mozog vykonávať bez vedomého uvedomovania.

Vedci využili operácie pacientov s epilepsiou odolnou voči liekom. Pomocou jemných elektród Neuropixels zaznamenávali elektrickú aktivitu jednotlivých neurónov aj ich okolia. Pri jazykovej časti experimentu štyrom účastníkom prehrávali desať až dvadsať minút podcastov. Nikto zo skúmaných pacientov po zákroku neuviedol výslovnú spomienku na udalosti počas operácie.

Najprv výskumníci skúšali opakované tóny, medzi ktoré občas zaradili odlišný zvuk. Hipokampus tieto odchýlky rozlišoval a počas približne desiatich minút sa rozdiel v reakciách zväčšoval. Výsledok naznačuje, že aj počas anestézie pretrvávala určitá schopnosť nervových obvodov meniť svoje odpovede na základe skúsenosti.

Pri počúvaní reči obsahovali nervové signály informácie o gramatických a významových vlastnostiach slov. Objavili sa aj údaje umožňujúce predvídať významové charakteristiky nasledujúcich slov. Nešlo teda o čítanie presných myšlienok ani o dôkaz, že človek v narkóze vedome sleduje rozhovor.

Zistenia pomáhajú oddeliť spracovanie informácií od vedomého zážitku. Autori zároveň upozorňujú, že zachované spracovanie podnetov ešte nemusí znamenať ich úspešné uloženie do pamäti. Malá skupina pacientov s epilepsiou navyše predstavuje konkrétne klinické podmienky. Výsledky preto nemožno automaticky preniesť na každého pacienta, spánok či kómu.