V Číne objavili prastarú obriu hubu. Dorastá do pol metra
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
V čínskych lesoch opísali hubu Dianjunus rex, ktorej útvary dorastajú do výšky 50 centimetrov. Analýza DNA ju zaradila do novej čeľade s prastarým pôvodom.
Zdroj: AI ilustrácia
Z lesnej pôdy vyrastá bledý útvar pripomínajúci mohutný kyjak. Môže dosiahnuť výšku pol metra a hmotnosť až 2,2 kilogramu. Napriek nápadným rozmerom zostávala táto huba z čínskej provincie Jün-nan vedecky neopísaná. Teraz dostala meno Dianjunus rex, skrátene D. rex.
Medzinárodný tím ju predstavil v štúdii publikovanej 29. septembra 2026 v časopise Frontiers in Fungal Biology. Výskumníci skúmali vzorky zozbierané v rokoch 2024 a 2025 a spojili pozorovanie ich stavby s analýzou genetických údajov. Výsledok ukázal, že nejde iba o nový druh. Pre hubu navrhli aj nový rod a samostatnú čeľaď Dianjunaceae.
D. rex nevytvára typický klobúk na tenkej nohe. Jeho mohutné rozmnožovacie útvary, odborne nazývané strómy, vyrastajú pri drevnatých koreňoch stromov vrátane duba Quercus variabilis. Ich povrch je svetlý a vláknitý. Názov rex odkazuje na kráľovské rozmery, kým Dian pripomína historické kráľovstvo v tejto oblasti Číny.
Ďalšie prekvapenie priniesol odhad evolučného pôvodu. Podľa genetických analýz sa línia tejto čeľade oddelila od príbuzných približne pred 65 miliónmi rokov. Neznamená to, že nájdená huba je taká stará alebo že dnešný druh existoval celý tento čas nezmenený. Navyše ide o odhad s rozpätím približne 50 až 80 miliónov rokov.
Autori preto zvažujú súvislosť s obnovou ekosystémov po masovom vymieraní na konci kriedy. Odumreté rastliny mohli hubám rozkladajúcim drevo poskytnúť nové zdroje potravy. Priame spojenie vzniku tejto línie s katastrofou však výskum nedokazuje.
Otázkou zostáva aj dôvod nezvyčajnej veľkosti. Vysoké strómy by mohli pomáhať výtrusom dostať sa nad vegetáciu a lesný opad, odkiaľ ich ľahšie odnesie vietor. Zatiaľ je to hypotéza. Objav však ukazuje, že v biologicky bohatých lesoch východnej Ázie môžu vede unikať aj organizmy, ktoré sa rozmermi rozhodne nesnažia schovať.