Lesy pri mori sa po desaťročiach vracajú
Máte vypnuté reklamy
Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.
Satelitné dáta ukazujú, že mangrovové lesy sa po dlhodobom úbytku začali od roku 2010 globálne rozširovať. Obnova však nie je rovnomerná a v niektorých regiónoch ničenie pokračuje.
Zdroj: AI ilustrácia
Mangrovy nevyzerajú ako klasický les. Rastú v slanej vode, ich korene trčia z bahna a počas búrok dokážu chrániť pobrežie pred vlnami. Desaťročia ich však ničili farmy, akvakultúra, ťažba dreva aj výstavba.
Teraz prišla povzbudivá správa. Vedci využili štyri desaťročia snímok družíc Landsat a zistili, že globálny trend sa približne od roku 2010 obrátil. Po dlhom poklese sa plocha mangrovových porastov začala zväčšovať.
Nejde iba o výsadbu stromčekov. Autori výskumu odhadujú, že asi dve tretiny nárastu súvisia s tým, že mangrovy prirodzene osídlili nové vhodné pobrežné plochy. Zvyšok tvorí obnova poškodených území a cielené projekty ochrany.
Dôvody obratu sa líšia podľa krajín. Pomohli prísnejšia ochrana lesov, rastúce povedomie po ničivej vlne cunami v Indickom oceáne v roku 2004 aj prirodzená obnova tam, kde sa prestalo intenzívne hospodáriť.
Výsledok však nie je dôvod na oslavu bez výhrad. V Mjanmarsku napríklad výskumníci zaznamenali medzi 80. rokmi a obdobím okolo roku 2010 úbytok 28,6 percenta mangrovov. Navyše nová plocha lesa nemusí mať okamžite rovnakú ekologickú hodnotu ako starý porast.
Štúdia v časopise Science ukazuje trend do roku 2023, nie záruku, že obnova bude pokračovať. Je to však silný dôkaz, že ochrana pobrežia a prírode ponechaný priestor môžu fungovať.