Mozog vzniká inak, než sme si mysleli

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Ľudský mozog pôsobí ako jeden orgán. Výskum zo Stanfordovej univerzity však ukázal, že jeho predná a zadná časť sa začínajú vyvíjať z dvoch odlišných skupín buniek. Tento rozdiel môže pomôcť pri skúmaní vážnych neurologických ochorení.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Mozog nám pripadá ako jeden celok. Keď však vedci zo Stanfordovej univerzity sledovali jeho najranejší vývoj, narazili na zvláštne rozdelenie: predná a zadná časť nevyrastajú z jednej spoločnej skupiny buniek, ktorá sa až neskôr rozdelí. Ich vývoj sa začína po dvoch paralelných cestách.

Výskumníci sledovali pôvod buniek v myších embryách. Jedna skupina sa podieľa na vzniku predného a stredného mozgu, druhá na vzniku zadného mozgu. Obe sa objavujú už v skorom štádiu vývoja embrya a podľa výsledkov majú od začiatku odlišné vývojové smerovanie. Pri pokusoch s ľudskými kmeňovými bunkami tím našiel aj rozdiely v tom, ktoré časti ich DNA sú dostupné na aktiváciu.

Zadný mozog zahŕňa oblasti dôležité pre životné funkcie a pohyby svalov tváre či hrdla. Práve bunky z tejto oblasti sa vedcom dlho nedarilo spoľahlivo vytvárať v laboratóriu. Keď pochopili, že potrebujú vychádzať z iného typu prekurzorových buniek, dokázali vypestovať špecifické motorické neuróny zadného mozgu. To im dáva nový spôsob, ako tieto bunky skúmať.

Výsledok by v budúcnosti mohol pomôcť pri výskume ochorení, ktoré poškodzujú neuróny zapojené napríklad do prehĺtania a dýchania. Zatiaľ však ide o laboratórny nástroj na výskum, nie o novú liečbu.

Autori navyše našli náznaky, že podobné rozdelenie vývoja nervového systému má veľmi staré evolučné korene. Ich odhad siaha približne 550 miliónov rokov do minulosti. To však neznamená, že človek má doslova dva samostatné fungujúce mozgy. Štúdia hovorí o dvoch odlišných vývojových pôvodoch častí jedného mozgu.