Po päťdesiatke sa v mozgu spúšťa skrytá zmena

Ľudský mozog zrejme okolo päťdesiatky spúšťa skrytú premenu svojho imunitného systému. Nový výskum podporený NIH odhalil v hipokampe zmenu, ktorá môže pomôcť vysvetliť, prečo s vekom rastie zraniteľnosť voči zápalu a demencii.

Mozog môže okolo päťdesiatky vstúpiť do obdobia, keď sa v jeho pamäťovom centre začne odohrávať prekvapivá výmena stráží. Výskum podporený americkým National Institutes of Health (NIH) ukazuje, že imunitné prostredie hipokampu sa počas starnutia výrazne mení.

Tím z University of California San Diego, New York Genome Center a University of California Irvine analyzoval posmrtné tkanivo hipokampu 40 neurologicky zdravých ľudí vo veku od 20 do 95 rokov. Pozornosť sústredil najmä na mikroglie – hlavné imunitné bunky mozgu.

Výsledky naznačujú, že približne medzi 50. a 75. rokom života ich počet postupne klesá. Súčasne sa objavujú bunky so silnejšími zápalovými znakmi a vlastnosťami pripomínajúcimi imunitné bunky pochádzajúce z periférnej krvi.

Práve to je zaujímavé. Mikroglie vznikajú už počas embryonálneho vývoja a dlho sa predpokladalo, že sa následne v mozgu samy obnovujú počas celého života.

Zmenu sa podarilo zachytiť vďaka kombinácii pokročilých metód skúmajúcich jednotlivé bunky. Výskumníci nesledovali iba aktivitu génov, ale aj epigenetické znaky a trojrozmerné usporiadanie genómu. Tie dokážu prezradiť informácie o pôvode buniek, ktoré by samotná génová aktivita nemusela odhaliť.

Štúdia navyše zaznamenala známky starnutia buniek pomáhajúcich udržiavať hematoencefalickú bariéru, ktorá oddeľuje krvný obeh od citlivého prostredia mozgu.

Objav zatiaľ neznamená, že táto bunková premena spôsobuje Alzheimerovu chorobu. Ponúka však možnú stopu, prečo je starnúci mozog náchylnejší na chronický zápal a neurodegeneratívne ochorenia. Ďalšou otázkou bude, prečo pôvodné mikroglie miznú a odkiaľ presne prichádzajú bunky, ktoré ich nahrádzajú.