Zvláštny kužeľ na Sibíri mohli vytvoriť plyny z hlbín

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Patomský kráter na Sibíri tvorí približne 40-metrový kužeľ rozlámaného vápenca. Jeho vznik výskumníci spájajú s procesmi hlboko pod zemou. ras.ru

Zdroj: AI ilustrácia

Uprostred sibírskej tajgy vystupuje z lesa svetlý kamenný kužeľ s priehlbinou a menším pahorkom uprostred. Patomský kráter v ruskej Irkutskej oblasti dosahuje výšku približne 40 metrov a pri základni má v najširšom smere okolo 160 metrov. Pripomína sopečný útvar, no jeho hlavným stavebným materiálom je rozlámaný vápenec.

Nejde o čerstvý objav. Geológ Vadim Kolpakov útvar zaznamenal už v roku 1949. Jeho nezvyčajný vzhľad odvtedy vyvolával otázky, či ho vytvoril meteorit, sopečná činnosť alebo tlak prichádzajúci z podzemia. Označenie „kráter“ pritom samo osebe neznamená, že ide o stopu po náraze vesmírneho telesa.

Ako mohol vzniknúť kamenný kužeľ uprostred tajgy? Video približuje jeho stavbu aj hlavné vysvetlenia pôvodu:

Dôležité dôkazy priniesli expedície v rokoch 2006 a 2008. Odborníci z pracovísk Ruskej akadémie vied a irkutských univerzít zmapovali jednotlivé časti útvaru a preskúmali horniny. Zistili, že jeho prstence a centrálny pahorok nevznikli naraz. Takýto postupný vývoj podľa autorov výskumu odporuje predstave jediného nárazu meteoritu.

Ani chemické rozbory skúmaných vzoriek nepriniesli dôkazy o meteoritickom materiáli. Štúdia geológov Viktora Antipina a Alexandra Fedorova z roku 2008 namiesto toho poukázala na pôsobenie plynov a tekutín z veľkých hĺbok. Tie podľa navrhnutého vysvetlenia prenikali nahor a pomáhali vytvoriť kužeľ z úlomkov hornín.

Ďalšiu stopu uchovali okolité smrekovce. Analýza letokruhov viedla výskumníkov k odhadu, že vývoj útvaru sa začal približne pred päťsto rokmi. Poškodenia stromov zároveň spojili s neskoršou etapou jeho formovania v rokoch 1841 až 1842. Príbeh kužeľa tak môže zahŕňať viacero udalostí rozložených do storočí.

Presný sled podzemných procesov zostáva predmetom odborných vysvetlení. Výskumník Dmitrij Demežko napríklad opísal model kombinujúci tektonické a mrazové procesy. Záhada teda má konkrétne vedecké hypotézy: otázkou je, aký podiel mali jednotlivé mechanizmy na vzniku tohto nezvyčajného kamenného útvaru.