`
Jasno
4°
Bratislava
Dobromila
28.10.2026
Na Mesiaci vznikol 222-metrový kráter. NASA skúma následky
Zdielať na

Na Mesiaci vznikol 222-metrový kráter. NASA skúma následky

Sonda NASA odhalila na Mesiaci nový kráter široký 222 metrov. Náraz rozrušil aj kilometre vzdialený povrch, ktorý teraz v noci výraznejšie chladne.

Ilustrácia čerstvého mesačného krátera so svetlým vyvrhnutým materiálom a zatieneným vnútrom.

Zdroj: AI ilustrácia

Na starších záberoch mesačného povrchu chýbal, na novších ho prezradila nápadná svetlá škvrna. Kráter McGetchin vznikol medzi 11. aprílom a 22. májom 2024 po dopade kozmického telesa. Meria 222 metrov naprieč a priemerne približne 43 metrov do hĺbky. Podobne veľký kráter podľa odhadov vzniká na Mesiaci asi raz za 130 rokov. Výsledky výskumu vyšli v septembri 2026 v časopise Science Advances v štúdii o vzniku nového 222-metrového krátera na Mesiaci.

Objav sa začal rutinnou kontrolou dát sondy Lunar Reconnaissance Orbiter (LRO). Špecialista Robert Wagner si 24. októbra 2025 všimol jasnú oblasť obklopenú tmavým lemom. Porovnanie starších a novších snímok ukázalo, že ide o čerstvú stopu po náraze. Podrobnejšie zábery potom umožnili zmerať samotný kráter aj preskúmať vyvrhnutý materiál.

Pozrite si mesačnú krajinu zblízka v prehliadke vytvorenej z údajov sondy LRO:

Najzaujímavejšia zmena sa však nekončila pri jeho okraji. Tepelný prístroj Diviner zaznamenal v okolí oblasť širokú približne 6,4 kilometra, ktorá je počas mesačnej noci asi o deväť stupňov Celzia chladnejšia než susedný terén. Neznamená to prítomnosť ľadu. Vysvetlením je podľa výskumníkov rozrušená a nakyprená povrchová vrstva, ktorá po západe Slnka horšie zadržiava teplo.

Dopad tak zmenil vlastnosti pôdy oveľa ďalej, než naznačuje samotná priehlbina. Tím z Kalifornskej univerzity v Los Angeles upozorňuje, že účinky siahajú viac než tri kilometre od miesta nárazu. Objav pomáha vysvetliť, ako zrážky postupne pretvárajú mesačný povrch aj mimo viditeľných kráterov.

Má to aj praktický význam pre budúce výpravy. Zmenená hustota a štruktúra regolitu môžu ovplyvniť pohyb roverov. Dlhodobé sledovanie z obežnej dráhy preto odhaľuje nielen nové jamy, ale aj menej nápadné zmeny terénu, po ktorom sa raz budú pohybovať prieskumné vozidlá.