Roboty odhalili, čo spustilo úbytok ľadu v Antarktíde

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Morský ľad okolo Antarktídy sa celé desaťročia držal prekvapivo stabilne a miestami dokonca pribúdal. Potom prišiel prudký zlom. Dáta z podmorských robotických sond teraz ukazujú, že pod povrchom sa roky hromadilo teplo, ktoré sa napokon dostalo nahor a pomohlo spustiť dramatický úbytok ľadu.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Antarktída sa dlho správala inak, než by sa pri otepľovaní planéty čakalo. Kým Arktída strácala morský ľad, rozloha ľadu okolo južného kontinentu sa až do polovice minulého desaťročia držala vysoko. V roku 2016 však prišiel prudký obrat a odvtedy sa rozsah antarktického morského ľadu opakovane drží na veľmi nízkych hodnotách.

Tím vedený oceánografom Earleom Wilsonom zo Stanford University teraz tento zvláštny vývoj spojil s procesmi hlboko v Južnom oceáne. Výskumníci analyzovali približne dve desaťročia údajov z autonómnych sond Argo, ktoré sa ponárajú pod hladinu, merajú teplotu a slanosť vody a po vynorení posielajú údaje cez satelit.

Kľúčom je rozdiel medzi studenšou, sladšou vodou pri povrchu a teplejšou, slanšou vodou pod ňou. Zvýšené zrážky v minulých rokoch povrch ešte viac „osladili“ a vytvorili stabilnú vrstvu, ktorá bránila premiešavaniu. Teplo sa preto mohlo hromadiť hlbšie pod hladinou, zatiaľ čo hore vznikal morský ľad.

Autonómne sondy Argo sa dokážu ponárať hlboko pod hladinu oceánu, kde merajú teplotu a slanosť vody. Po vynorení odošlú údaje cez satelit a práve dlhodobé merania z týchto sond pomohli vedcom odhaliť, čo sa dialo pod morským ľadom pri Antarktíde:

Situácia sa zmenila, keď zosilneli vetry okolo Antarktídy. Tie začali odtláčať povrchovú vodu od kontinentu a podporili výstup teplejšej vody z hĺbky. Wilson tento proces opísal ako prudké uvoľnenie nahromadeného tepla. Výsledkom bolo topenie ľadu zdola aj sťažená tvorba nového ľadu.

Výskum publikovaný v Proceedings of the National Academy of Sciences tak naznačuje, že za náhlym prechodom k nízkemu množstvu morského ľadu nestojí jediná príčina, ale kombinácia zrážok, slanosti, vetra a oceánskych prúdov.

Vedci zároveň upozorňujú, že úbytok morského ľadu neznamená priamy rast hladiny oceánov, pretože tento ľad už pláva. Jeho strata však môže oslabiť ochranu ľadových šelfov pred vlnami a podporiť ďalšie otepľovanie oceánu tým, že tmavá voda absorbuje viac slnečného žiarenia.