V Andách našli „Pompeje“. Ukryli svet starý 22 miliónov rokov

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

V severnom Čile sa pod obrovskou vrstvou sopečnej horniny ukrývajú stopy krajiny starej približne 22 miliónov rokov. Výskumníci z University College London ju prirovnávajú k Pompejam v gigantickom meradle – dávna erupcia totiž zakonzervovala dôležitú kapitolu vzniku Ánd.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Horúci popol, úlomky hornín a plyn sa prehnali krajinou a pochovali ju pod vrstvou, ktorá miestami dosahovala až kilometer. O takmer 22 miliónov rokov neskôr práve táto katastrofa pomáha vedcom odhaliť, ako vyzerali mladé Andy.

Tím vedený výskumníkmi z University College London skúmal obrovské ložisko horniny v severnom Čile, ktoré vzniklo po erupcii kaldery Lauca pred 21,9 milióna rokov. Materiál známy ako ignimbrit pokryl územie približne šesťkrát väčšie ako dnešné Santiago.

Dr. Byron Adams prirovnáva udalosť k Pompejam, no v neporovnateľne väčšom meradle. Kým Vezuv zakonzervoval rímske mesto, táto erupcia pochovala prakticky celú krajinu. Jej pôvodný povrch dnes vedci nemôžu jednoducho odkopať, preto zvolili iný postup.

Andy nevznikli počas jedinej geologickej udalosti. Ich dnešná podoba je výsledkom procesov trvajúcich desiatky miliónov rokov. Nový výskum zo severného Čile teraz prináša nezvyčajný spôsob, ako nahliadnuť do jednej dávnej etapy ich vývoja:

Pomocou počítačových modelov vytvorili stovky možných podôb dávnej krajiny. Simulovali pritom aj to, ako rieky počas miliónov rokov formujú horský terén. Výsledok ukázal, že pod obrovskú sopečnú vrstvu sa mohlo zmestiť iba pomerne mierne zvlnené územie pripomínajúce dnešné predhorie.

A práve to prinieslo dôležitú stopu o vzniku Ánd. Podľa výpočtov sa horniny v tejto oblasti dvíhali maximálne asi o 0,26 kilometra za milión rokov, teda približne o 2,5 centimetra za storočie. Keby Andy rástli podstatne rýchlejšie, terén by bol strmší a pod známu vrstvu sopečného materiálu by sa nezmestil.

Výsledky publikované v časopise Science Advances tak podporujú predstavu, že táto časť Ánd rástla pomaly a postupne počas desiatok miliónov rokov. Podobný postup by navyše mohol pomôcť rekonštruovať aj ďalšie dávne krajiny pochované pod obrovskými sopečnými nánosmi.