Takto znel podľa umelej inteligencie jurský svet

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Jurský svet nebol iba rev dinosaurov a šum pravekých lesov. Vedci z fosílií starých 165 miliónov rokov zrekonštruovali zvuky hmyzu a narazili pritom na prekvapenie, ktoré môže meniť predstavy o evolúcii jeho „spevu“.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Pred 165 miliónmi rokov sa jurskými lesmi niesli zvuky, ktoré už žiadny človek nemohol počuť. Teraz sa ich vedcom podarilo aspoň približne vrátiť k životu.

Výskumný tím skúmal 20 fosílií hmyzu objavených vo Vnútornom Mongolsku v Číne. Patrili deviatim druhom príbuzným dnešným svrčkom a kobylkám a mimoriadne dôležité bolo, že sa zachovali ich krídla. Práve tie totiž ukrývali akúsi mechanickú stopu dávneho zvuku.

Takýto hmyz nevytvára zvuky hlasivkami. Používa striduláciu – trenie častí tela s jemnými ryhami a zúbkami. Vedci preto analyzovali počet zúbkov, ich rozostupy aj veľkosť vibrujúcej plochy fosílnych krídel. Údaje porovnali s mechanikou dnešného hmyzu a pomocou počítačových simulácií a modelu umelej inteligencie odhadli, ako mohli jednotlivé druhy znieť.

Ako mohol znieť les pred 165 miliónmi rokov? Vypočujte si simulované volania jurského hmyzu vytvorené na základe zachovaných fosílnych krídel:

Výsledkom je nezvyčajné okno do jurskej prírody. Väčšina skúmaného hmyzu zrejme vydávala čisté vysoké cvrlikanie s frekvenciou okolo piatich kilohertzov. Jeden druh však priniesol oveľa väčšie prekvapenie.

Sigmaboilus peregrinus mohol podľa rekonštrukcie produkovať zvuk s frekvenciou približne 20 až 22 kilohertzov, teda na hranici alebo tesne za hranicou ľudského sluchu. Takýto ultrazvuk existoval milióny rokov pred prvými netopiermi.

To je dôležité, pretože jednou z predstáv bolo, že vysokofrekvenčné volania hmyzu sa vyvinuli práve pod tlakom netopierov. Nový výsledok naznačuje, že príbeh bol komplikovanejší. Ultrazvuk mohol pomáhať pri hľadaní partnera bez upozornenia iných predátorov alebo umožniť konkrétnemu druhu vyniknúť v hlučnom zbore ostatného hmyzu.

Jurský les tak zrejme nebol len svetom obrovských dinosaurov. Bol aj prekvapivo bohatou zvukovou krajinou – a časť jej „hudby“ bola pre ľudské uši úplne nepočuteľná.