Rimania mali tajomný systém na krvavú zábavu v arénach

Vďaka financiám z reklamy prinášame kvalitné a objektívne informácie. Povoľte si prosím zobrazovanie reklamy na našom webe. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Staroveký Rím potreboval pre svoje arény obrovské množstvo divých zvierat a ich získavanie nebolo ponechané na náhodu. Nová analýza rímskych zákonov ukazuje prepracovaný systém, do ktorého bola zapojená armáda, úrady aj špecializovaní lovci.

Zdroj: Freepik (ilustrácia)

Diváci v rímskom amfiteátri videli levy, medvede a ďalšie divé zvieratá. Za niekoľkohodinovým predstavením sa však skrýval systém, ktorý siahal až k hraniciam Rímskej ríše.

Nová štúdia z Carlos III University of Madrid analyzovala dve cisárske nariadenia zachované v Theodosiánskom kódexe a neskôr prevzaté do Justiniánskeho kódexu. Ukazujú, ako prísne štát kontroloval lov, prepravu a stráženie exotických zvierat určených pre verejné predstavenia.

Najväčším prekvapením je úloha armády. Rímske vojsko malo špecializovaných mužov označovaných napríklad ako ad leones, ursuarii či vestigiatores. Ich úlohou bolo divé zvieratá vystopovať, chytiť a následne strážiť. Takéto aktivity prebiehali aj vo vzdialených pohraničných oblastiach ríše.

Výskumníčka Rosa María Carreño Sánchez upozorňuje aj na mimoriadne postavenie levov. Keď veľkých mačiek začalo byť v neskorej antike menej, cisárska moc podľa jej analýzy zaviedla štátny monopol. Levy tak boli prakticky vyhradené cisárovi, aby nechýbali na jeho predstaveniach a nemohli ich využívať súkromní konkurenti.

Chytiť šelmu však bola iba prvá časť problému. Zviera bolo potrebné dopraviť stovky či tisíce kilometrov do hlavného mesta alebo cisárskych zverincov. Náklady na ľudí zabezpečujúcich transport pritom mohli znášať provincie a mestské pokladnice.

Systém vytváral priestor aj na podvody. Preprava sa mohla úmyselne zdržiavať a zvieratá mohli skončiť na nepovolených súkromných predstaveniach. Rímska administratíva preto za porušenia zavádzala vysoké pokuty v zlate, ktoré hrozili dokonca vojenským veliteľom.

Zvieracie predstavenia, známe ako venationes, navyše neboli iba okrajovou zábavou. Podľa štúdie prežívali celé stáročia a boli mimoriadne populárne. Staré zákony tak dnes odhaľujú stránku rímskych arén, ktorú filmy väčšinou neukazujú: obrovskú logistickú operáciu fungujúcu ďaleko za stenami amfiteátra.